Aktivistka Hana Fábry: Dnes už viem, že byť lesbou je to najlepšie vo mne. Je to láska
SME.sk
● Sme podľa vás nenávistnejšia a rozdelenejšia spoločnosť než kedysi?
Neviem to posúdiť, zaslúžilo by si to štatistické porovnanie. Myslím si, že zlo je vždy počuť viac ako dobro a je tu veľký tichý medzipriestor, ktorý sa často neozve ani na jednu, ani na druhú stranu.
Hoci po vraždách na Zámockej sa našťastie veľa ľudí ozvalo na podporu LGBT+ ľudí. Zároveň vidím, že sme sa ešte nevyrovnali s fašizmom slovenského štátu a časti jeho kléru ani s tým, čo sa dialo pred a po roku ’89.
Je zrejmé, že mnohí adorujú tisovský štát a želajú si jeho návrat. Takže či tu je viac neprajných nenávistných postojov k iným ľuďom, ako je mužská, biela, heterosexuálna, katolícka väčšina? Neviem to s istotou, ale zdá sa mi, že áno – zvlášť, keď sa lepšie prizrieme na výsledky volieb. Čítajte viac
PF 2023
„Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.“
– článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv
Nech tento rok prinesie všetkým spravodlivý mier a porozumenie, odvahu, silu aj vytrvalosť pri jej napĺňaní.
Šancu na lepší život dostali až v Anglicku
Romanoforum.sk
Denisu, Ondreja a Petra spája túžba po lepšom živote. Po tom, ako na Slovensku či v Česku čelili veľmi podobným problémom – nespravodlivosti, podceňovaniu, dokonca vyhrážkam a strachu o život –, rozhodli sa odísť. Odmenou za odvážny krok, ktorý pred rokmi urobili, je dôstojný život v štáte, ktorého prístup k ľuďom bez ohľadu na ich pôvod môže byť pre ich domovské krajiny inšpiráciou.
Denisa, Ondrej a Petr patria medzi viac než 200-tisíc Rómov a Rómiek, ktorí sa od pádu železnej opony usadili vo Veľkej Británii. Mnohí z nich tam prvýkrát zažili pocit dôstojnosti a prijatia. Ich príbehy rozpráva dokument Odchádzania režisérky Miry Erdevički. Na Slovensku mal premiéru 11. novembra 2022 v rámci prehliadky filmov festivalu Jeden svet a odvtedy sa premieta v tunajších kinách. Čítajte viac
Nezlepšili sme sa. Slovensko stále zaostáva v rodovej rovnosti, v EÚ je medzi najhoršími
Sme.sk
Žien v politických funkciách je málo, vo všeobecnosti zarábajú v priemere o 350 eur menej než muži a tiež sa neporovnateľne viac starajú o domácnosť a deti. Slovensko zostáva aj naďalej medzi najhoršími štátmi v EÚ, čo sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi. Oproti minulému roku sa nezlepšilo ani o bod. Horšie sú na tom už len Maďarsko, Rumunsko a Grécko. Ukazuje to najnovší Index rodovej rovnosti, ktorý každoročne zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko skončilo v rebríčku na 24. mieste s hodnotením 56 bodov z možných sto. Priemer EÚ je 68,6 bodu.
V takmer všetkých oblastiach, v ktorých sa skúma rodová rovnosť, sa oproti minuloročnému rebríčku Slovensko mierne prepadlo alebo zostalo na rovnakej úrovni. Ide o oblasti ako pracovný život, miera politickej moci, prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, férové odmeňovanie mužov a žien a tiež rodovo podmienené násilie. Čítajte viac
Nové usmernenie WHO k interrupčnej starostlivosti zdôrazňuje nevyhnutnosť jej dostupnosti
Možnosť voľby
Slovensko tieto štandardy nespĺňa.
Mimovládna organizácia Možnosť voľby dnes predstavila slovenský preklad najnovšieho Usmernenia SZO k interrupčnej starostlivosti, ktoré aktualizuje verziu vydanú v roku 2012. Spolu so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva upozornila, že na Slovensku je prístup k interrupčnej starostlivosti v rozpore s mnohými usmerneniami tejto svetovej autority v oblasti zdravia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) je interrupcia vo svete bežným zákrokom, pričom 6 z 10 neplánovaných tehotenstiev a 3 z 10 všetkých tehotenstiev sa končí umelým prerušením tehotenstva. Pre zdravie jednotlivkýň, jednotlivcov a komunít, ako aj pre uplatňovanie ľudských práv je kľúčové, aby všetci ľudia mali prístup k bezpečnej, kvalitnej a legálnej interrupcii. Čítajte viac
Cítiš sa bezpečne?
ASPEKT.in
Prepis diskusie o feministických prístupoch k bezpečnosti
Prečítajte si upravený prepis medzinárodnej diskusie, ktorá sa pod názvom Cítiš sa bezpečne? konala 23. novembra 2022 v Bratislave. O rozmanitých rodových aspektoch bezpečnosti v strednej a východnej Európe diskutovali poľská sociologička Weronika Grzebalska a česká výskumníčka v oblasti medzinárodných vzťahov Míla O’Sullivan s aspekťáčkou Zuzanou Maďarovou. Podujatie organizovala ASPEKT v spolupráci s pražskou kanceláriou nadácie Heinrich-Böll-Stiftung.
ZM: V uplynulých rokoch sa bezpečnosť dostala do centra verejného diskurzu v strednej a východnej Európe:
- Stretávame sa napríklad s predstavou, že je potrebné brániť tú „správnu“ verziu histórie, a preto sú niektoré spomienky a príbehy v našej kolektívnej pamäti nelegitímne a je potrebné ich vylúčiť, prepísať alebo prispôsobiť. Teoretička z oblasti kritických vojenských štúdií Maria Mälksoo nazvala tento jav volaním po mnemotechnickej bezpečnosti.