Archív
skripot


ESĽP: Slovensko nevyšetrilo policajné násilie voči rómskemu chlapcovi dostatočne

POĽP

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) odsúdil Slovensko v prípade policajného násilia voči rómskemu chlapcovi, ku ktorému malo dôjsť v roku 2010 na policajnej stanici v jednej z obcí v okolí Košíc. Podľa ESĽP zodpovedné štátne orgány celý prípad nedostatočne vyšetrili, čím porušili svoje medzinárodné právne záväzky v oblasti ľudských práv.

Rozhodnutie sa týka prípadu šestnásťročného rómskeho chlapca, ku ktorému došlo 18. decembra 2010, kedy ho spolu s ďalšími dvoma rómskymi chlapcami zadržali príslušníci obvodného oddelenia polície a odviedli na policajnú stanicu v jednej z obcí v okolí Košíc. Tam ich podľa výpovede poškodeného chlapca zadržiavali počas nasledujúcej noci približne trinásť hodín, počas ktorých na nich policajti vyvíjali fyzický a psychický nátlak a nútili ich, aby sa priznali k trestnej činnosti, ktorej sa mali údajne dopustiť. Zadržaných chlapcov bili dlaňami a päsťami, čím im spôsobili zranenia s dobou liečenia do siedmich dní. Počas celej doby policajného zadržania si zároveň chlapci nemohli sadnúť ani ľahnúť a nebolo im poskytnuté žiadne jedlo a voda. Čítajte viac



Trestné činy extrémizmu bude posudzovať Špecializovaný trestný súd

Aktuality.sk / TASR

Novela trestných kódexov, ktorú dnes vláda schválila, má pomôcť v boji proti extrémizmu a rasovej neznášanlivosti.

Slovensko by si malo vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom. Napomôcť to má novela trestných kódexov, ktorú dnes schválila vláda. Je súčasťou legislatívneho návrhu, ktorý transponuje viaceré právne záväzné akty Európskej únie do právneho poriadku SR. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na vlaňajších 30, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu. Čítajte viac



Posledná bodka za referendom

Pravda

Pred časom sa ma v jednom rozhovore ako jednej zo zástupkýň kampane nejdeme.sk už po niekoľkýkrát pýtali, čo hodnotím na februárovom referende 2015 ako pozitívne a ja som s neochvejnou istotou opakovane odpovedala, že napriek tej vlne nenávisti a rozkolu spoločnosti, ktoré spôsobilo, nikomu nepomohlo, a naopak veľa ľuďom ublížilo, predsa len tam vidím záblesk nádeje.
JJablonickaZezulova_wPd_620x466

Zatiaľ čo po internetoch zúrila kultúrna vojna, stretla som sa s „úplne obyčajnou babou“ a rozprávali sme sa o živote. So sympaťáčkou, ktorá rieši dennodenné starosti, sme hovorili o jej troch deťoch, ktoré vychováva s partnerkou, a o tom, ako by život mohol byť oveľa jednoduchší. Len by sa s partnerkou zobrali a ich deti by získali väčšiu ochranu aj od štátu.

Stretla som sa aj s „úplne obyčajnými“ chalanmi, astronómom a ajťákom, ktorí sa vzali v Británii a ktorí sa miestami pri niektorých mojich otázkach museli cítiť unavene až otrávene. Čítajte viac



Na pohrebe blízkeho ju nechcú, lebo je trans žena

Denník N.sk

„Viete si predstaviť tú najodpornejšiu transfóbiu?“ položila otázku Zara Kromková na svojom facebookovom profile. „Keď vám ukážu, že nie ste dosť dobrá na to, aby ste sa prišli rozlúčiť s človekom z vlastnej rodiny.“ Takmer celé detstvo prežila u starej mamy, vtedy ešte ako chlapec. V dedine neďaleko Spišskej Novej Vsi trávila čas nielen so starkou, ale aj s jej bratmi, z ktorých jeden pred pár dňami zomrel. Keďže nemal vlastnú rodinu, celý pohreb pripravovali blízki zo strany starej mamy spolu so Zarou.

Zara Kromková dnes pracuje v organizácii TransFúzia a venuje s transrodovým ľudom, ktorí sa nestotožňujú s tým, aký rod sa im „ušiel“ pri narodení. Sama je trans ženou a na júlovom Dúhovom Pride ľudí vyzývala, aby sa postavili proti nútenej kastrácii, ktorú od transľudí v súčasnosti vyžadujú slovenské úrady. Čítajte viac



Moslimskí muži bojujú za práva žien v netradičnej kampani

Start it Up.sk

Irán­ski muži sa roz­hodli pod­po­riť svoje ženy a začali nosiť hidžáb namiesto nich. Vyjad­rujú im tým pod­poru v boji proti povin­nému zaha­ľo­va­niu na verej­nosti a zdie­ľajú to na sociál­nych sie­ťach.

V Iráne je mos­lim­ské vie­ro­vyz­na­nie, s čím idú ruka v ruke povin­nosti. Hlavne čo sa týka oblie­ka­nia žien. Ženy sú povinné sa zaha­ľo­vať, to zna­mená, že si skrý­vajú celé telo, od hlavy až k pätám. K štan­dard­nému odevu pat­ria aj šatky. Sú rôzne typy šatiek, ktoré sú mos­limké ženy povinné kaž­do­denne nosiť. Kam­paň My Ste­althy Fre­e­dom sa týka hidžábu. Iran_hidzab_fb_orez_282x184To je typ pri­krývky hlavy, ktorý zaha­ľuje vlasy, krk a prsia. Má chrá­niť ženu pred muž­ským pohľa­dom a zabra­ňo­vať muž­skej túžbe. My Ste­althy Fre­e­dom je akti­vita, ktorá fun­guje od mája 2014 a na sociál­nej sieti Face­book má už viac ako milión fanú­ši­kov. Prís­pevky majú nie­koľko tisíc like-ov a prís­pevky neus­tále pri­bú­dajú.
Čítajte viac



Zabudnutá vzbura. Rómovia odmietli ísť v Osvienčime do plynu a oddialili smrť

iDnes.cz

Během druhé srpnové noci roku 1944 nacisti v Osvětimi zavraždili na tři tisíce Romů, čímž definitivně zlikvidovali takzvaný cikánský tábor. V úterý události připomene Mezinárodní den romského holokaustu. Příliš známá však není skutečnost, že romští vězni měli zemřít již o tři měsíce dříve. Proti vyhlazovacímu komandu se však vzbouřili. Do plynových komor tehdy nacisté nikoho nedostali. O událostech popisovaných jako romské povstání neexistuje mnoho informací. Drtivá většina zúčastněných totiž holokaust nepřežila. Z výpovědí hrstky přeživších pamětníků lze však složit základní kontury působivého příběhu, o kterém se v souvislosti s holokaustem dosud mnoho nemluvilo. Čítajte viac