Chlapi nejsou idioti, tvrdí hrdá feministka Marcela Linková
OnaDnes.cz
Říkáte o sobě, že jste feministkou od čtrnácti let. Jak jste to v sobě objevila?
Naši mě vychovávali k silnému smyslu pro spravedlnost a během puberty jsem si začala uvědomovat první nerovnosti. I když jsme s bráchou měli systém dělby domácích prací, všimla jsem si nepoměru v tom, co dělá on, co já, co táta a co máma. Jedna věc je péče o děti, kde můj táta už v osmdesátých letech dost splňoval představy o tom, čemu dneska říkáme nový otec. Druhá věc jsou každodenní práce doma jako stlaní, praní, uklízení, vaření, nákupy, v tom to u nás bylo „tradiční“. Přitom oba pracovali na plný úvazek. Pořád mě zaráží, jak je těžký lidem vysvětlit, že rovnost je něco normálního, co jsme oprávnění požadovat. Během revoluce jsem si myslela, že tohle půjde ruku v ruce s politickou svobodou. Čítajte viac
Vydržíme robiť do sedemdesiatky?
SME
Vek odchodu do dôchodku sa v celej Európe zvyšuje. Ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sme museli pracovať do sedemdesiatky? A zvládli by sme to vôbec?
Akým tempom sa bude vek odchodu do dôchodku každoročne zvyšovať, nevedia odhadnúť ani odborníci. Predpokladá sa, že dnešní tridsiatnici odídu na Slovensku do penzie vo veku 67 rokov. Európska komisia považuje za ideálny penzijný vek sedemdesiat rokov. „Najrýchlejšie rastúcou populáciou vo vyspelých krajinách sú osemdesiatnici. A časť z nich je stále vitálna,“ hovorí geriater Peter Mikus. Tomu sa musí prispôsobiť ekonomika, už dnes sa jej hovorí strieborná, ako aj celkové naladenie spoločnosti. „Nefunguje medzigeneračná solidarita,“ tvrdí Mária Orgonášová. „Nie sme pripravení vnímať starších ľudí ako rovnocenných partnerov v rámci fungovania spoločnosti. Diskriminujeme ich vo vzťahu k veku.“ Ako prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR uvádza niekoľko príkladov. Čítajte viac
Odsúdení rozprávať sa s fašistami
Čierna labuť.sk
Tak rád by som bol, keby nerozprávanie viedlo k vymiznutiu náckov v našej krajine. Bojím sa ale, že toto fungovať nebude.
Je to zvláštny pocit. Obaja píšeme o fašizme. Iniya sedí vedľa mňa a svoju frustráciu zo včerajšieho dňa sa snaží vypísať do slov. V meste sa skejtovala a nejaká staršia pani si začala viac strážiť svoju tašku. Lebo Iniya nie je biela. Vždy ma takéto niečo vytočí. Manželka sa v tej chvíli balí a chce odísť zo Slovenska, ja sa snažím niečo vymyslieť ako to na Slovensku zmeniť. Iniyi navrhnem, aby o tom verejne hovorila. Jej prvý pokus nájdete tu. A ja zároveň premýšľam, či má Michal Kaščák pravdu a s fašistami sa netreba rozprávať. Ja aj Iniya večer sedíme a píšeme. Mohli by sme sa vonku hrať, hrabať trávu alebo si čítať. Obaja ale hľadáme cestu ako sa vyrovnať s fašizmom. Ani pre jedného z nás to nie je akademické cvičenie. Čítajte viac
Od šiestich rokov musela byť na internáte, lebo je na vozíku.
Denník N
Poslankyňa Silvia Petruchová (OĽaNO) musela byť od šiestich rokov na internáte, lebo bola zdravotne ťažko postihnutá a školy v jej dedine na to neboli prispôsobené. Aj vysokú školu si musela preto vybrať inú, ako chcela študovať. V prvej práci ju museli vynášať aj s vozíkom. A bariéry prekonáva aj v parlamente.
Ako sa vám páči práca v parlamente?
Ešte si zvykám. Je náročné všetko si zmanažovať – aj s asistentmi a presunmi.
Čo vám prácu najviac znepríjemňuje?
Bariéry, to je moja najväčšia prekážka. Stôl aj miesto už mám, ale bariéry sú všade. Musím myslieť pár krokov dopredu, kam chcem ísť, či bude lepšie ísť najskôr na jedno miesto, potom na obed, alebo naopak. Do toho musím riešiť toalety, lebo ich nemám tak ako všetci, ktorým stačí vyjsť z rokovacej sály a majú ich poruke. Ja musím ísť na opačnú stranu budovy. Aj s výťahmi je to komplikované, sú malé. Je to náročné. Trvá mi to omnoho dlhšie ako ostatným poslancom. Čítajte viac
Učitelia a extrémizmus. Aký je ich postoj?
Pravda
Učitelia sú obrazom spoločnosti. Nájdu sa teda medzi nimi takí, ktorí sa nevhodne správajú, ponižujú svojich žiakov, nie sú tolerantní k menšinám a majú blízko k radikalizmu. Niektorí sa so svojimi názormi netaja nielen pred študentmi, ale ani na sociálnych sieťach. Zistila to Štátna školská inšpekcia, ktorá robila prieskum o výskyte extrémizmu v školách. Pravda pred niekoľkými dňami informovala, že so symbolmi a prejavmi extrémizmu sa v priestoroch školy stretla už väčšina žiakov.
Z prieskumu vyplynulo, že takmer 22 percent oslovených žiakov základných škôl má skúsenosti s nevhodným správaním zo strany niektorého z učiteľov. „Viac ako pätina oslovených uviedla, že niektorí pedagógovia majú sklony ironizovať ich výkony počas vyučovania, nevhodne sa vyjadrujú o niektorých jednotlivcoch, zosmiešňujú etnickú alebo národnostnú menšinu,“ uvádza sa v správe Štátnej školskej inšpekcie. Čítajte viac
Komisia bude opäť hodnotiť zoznam povinnej literatúry
Pravda.sk
Spor o knihu Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom, ktorú katolícke školy žiadajú vyradiť z povinného čítania, sa ešte pred pár dňami zdal byť vyriešený. Odborná komisia pri Štátnom pedagogickom ústave navrhla, aby povinné zostali len niektoré poviedky. Knihu si prečítal aj minister a „pozitívne hodnotil, že dokázala reálne vystihnúť doby 90. rokov“. Po stretnutí so Združením katolíckych škôl Slovenska mu zrazu na nej prekážajú „prehnané vulgarizmy“. „Môj osobný názor je ten, že prehnané vulgarizmy do povinnej literatúry nepatria,“ vyhlásil v piatok Plavčan. Komisia, ktorá knihu už raz posudzovala, dostala teraz za úlohu čo najskôr sa pozrieť na celý zoznam povinnej literatúry, a teda ešte raz aj na knihu Sekerou a nožom. Zmenu svojho rozhodnutia minister zdôvodnil tisícami e-mailov, ktoré v uplynulých dňoch dostal od rodičov a učiteľov. Čítajte viac