Bianchi a Lukšík: Odpor proti rodovému scitlivovaniu je poháňaný ultrakonzervatívnymi názormi
Priestori.sk
Rodové scitlivovanie je primárne zamerané proti rodovo stereotypnej kultúre, ktorá je v našich podmienkach ešte stále “na koni”, silne sýtená kresťanskou tradíciou. Rodovo stereotypná kultúra v konečnom dôsledku vedie k výraznému znevýhodňovaniu žien vo všetkých oblastiach života – vo vzdelávaní, pracovne, ekonomicky, v rodine, v intímnom živote, vrátane sexuality, tvrdia v rozhovore psychológovia Gabriel Bianchi a Ivan Lukšík.
Skupina odborníkov, pod vedením neoficiálneho hovorcu doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSc., 1. júna zverejnila materiál s názvom Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. “Vo výzve chceme upozorniť na to, že tzv. rodovo citlivá výchova je pre deti minimálne veľmi riziková a pravdepodobne aj veľmi nebezpečná,” povedal na tlačovej konferencii psychiater a bývalý minister zdravotníctva Alojz Rakús.
V priebehu niekoľkých dní na iniciatívu zareagovala iná skupina psychológov a pedagógov, ktorí výzvu zásadným spôsobom odmietli. V ich otvorenom liste sa okrem iného uvádza: “Vedecké poznanie akumulované v ostatnom štvrťstoročí jasne ukazuje, že otázka rodovosti vo výchove a školskom vzdelávaní má plné opodstatnenie. Neexistujú overené poznatky o tom, že rodovo citlivá výchova v školskom prostredí vedie k patologizácii vývinu detí a že by táto stránka výchovy radikálne menila podstatu školskej socializácie.”
Medzi signatármi otvoreného listu sú uvedení aj Gabriel Bianchi, doc. PhDr., CSc. (psychológ), riaditeľ ÚVSK SAV a Ivan Lukšík, prof., PhDr., CSc. (psychológ a pedagóg), odborník v problematike sociálnej psychológie sexuality. Oboch som požiadal v súvislosti s týmto odborným sporom o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Rodové scitlivovanie je málo známy pojem, mohli by ste na úvod vysvetliť, čo to znamená?
Lukšík: Ak hovoríme o výchove a vzdelávaní, je to taký pedagogický prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby dievčat a chlapcov, žiadnu z týchto skupín neznevýhodňuje, zviditeľňuje a problematizuje rodové stereotypy (u detí, ale najmä v prístupe učiteliek a učiteľov), ktoré môžu byť prekážkou individuálneho rozvoja dieťaťa. Rodovo citlivý prístup, resp. výchova je potrebná najmä preto, lebo učiteľky a učitelia často neuvedomelo pristupujú k chlapcom a k dievčatám rozdielne, v duchu rodových stereotypov a tým jedných aj druhých o niečo oberajú, resp. ich znevýhodňujú.
Vyhlásenie iniciatívy doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSc. a obsah vášho otvoreného listu sú na prvý pohľad v priamom rozpore. Ako môže laická verejnosť posúdiť spor, v ktorom na oboch stranách stoja odborníci?
Bianchi: Diskusia medzi odborníkmi na medzinárodnej úrovni dávno prebehla, jej výsledky sa premietli a premietajú do zásadných medzinárodných a národných dokumentov v oblasti ľudských práv, edukácie, zdravotníctva. Stanovisko skupiny okolo doc. Rakúsa, ktoré je evidentne v rozpore s týmito dokumentami a legislatívou, je preto v najlepšom prípade “disentové”. Zrejme ich hodnotovým stanoviskám nevyhovuje, k čomu sa vývoj odbornej a verejnej mienky uberá v 21. storočí.
Tvrdíte teda, že to nie je vedecký spor, ale skôr stret odlišných hodnôt?
Bianchi: Iniciatíva doc. Rakúsa sa snaží zaštítiť odbornými argumentmi, ktoré v súčasnosti neexistujú, alebo existujú v nedôveryhodnej podobe (napr. spochybnená štúdia Marka Regnerusa). Je však poľutovaniahodné, že vo svojom stanovisku nepomenúvajú hodnotové zdroje, z ktorých vychádzajú.
Matúš Ritomský
Pozrite aj:
Zásadné odmietnutie iniciatívy lekárov a psychológov v otázke rodovej rovnosti (otvorený list)
© Matúš Ritomský, Priestori.sk, 2014
Článok uverejnil portál Priestori.sk 3. 7. 2014 v rubrike Rozhovor.
