Archív
skripot

Zásadné odmietnutie iniciatívy lekárov a psychológov v otázke rodovej rovnosti (otvorený list)

v3t_rod

ÚVSK SAV

Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR
Zuzana Zvolenská, ministerka zdravotníctva SR
 
Vec: Zásadné odmietnutie iniciatívy Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí a žiadosť o stanovisko k predmetnému materiálu – otvorený list
 
Vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,

k medzinárodnému dňu detí (1. jún 2014) zverejnila skupina koordinovaná Mgr. Janou Fullovou a pod vedením neoficiálneho hovorcu doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSc. materiál „Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí“ a usporiadala k nemu tlačovú konferenciu (materiál, tak ako je dostupný na internete spolu so zoznamom signatárov je v prílohe).

“Vo výzve chceme upozorniť na to, že tzv. rodovo citlivá výchova je pre deti minimálne veľmi riziková a pravdepodobne aj veľmi nebezpečná a na to chceme ako odborníci upozorniť,” povedal na tlačovej konferencii 2. júna 2014 v Bratislave psychiater a bývalý minister zdravotníctva Alojz Rakús.

Predmetný materiál dehonestuje všeobecne uznávané hodnoty rodovej rovnosti akceptované v EÚ, ukotvené v medzinárodných dohovoroch, ktoré Slovenská republika ratifikovala a tak tvoria vyššiu právnu normu v SR. Dohodnuté ciele – prevencia rodovej diskriminácie a odstraňovanie rodových stereotypov o „tradičných“ rolách ženy a muža sú preto pre všetky štátne a verejné inštitúcie záväzné. Predmetný materiál spochybňuje oficiálne politiky EÚ a Slovenskej republiky, nazývajúc rodové scitlivovanie „rodovou ideológiou“. Paradoxne, cesta k rodovej rovnosti síce (aj) ideológiou je, ale vychádza z paradigmy rešpektovania ľudských práv a tá sa globálne vyvíja už desaťročia, ba priam stáročia, pretože ženy boli a sú diskriminované a stále nemajú úplnú rovnosť príležitostí v oblastiach vzdelávania, práce, politickej participácie ani intimity. Snaha o rodovú rovnosť je teda prirodzene historicky sprevádzaná požiadavkami, ktoré narážali na spoločenské a mocenské bariéry, a preto v tejto perspektíve má, prirodzene, aj ideologickú dimenziu. V 20. storočí vyvrcholili iniciatívy zabezpečiť ľudské práva o. i. aj v Dohovore o právach dieťaťa, ktorého článok 29 hovorí (ešte terminológiou bez slova „rod“, ktoré sa vtedy v tejto agende nepoužívalo):

Článok 29
1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova dieťaťa má smerovať k: … d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu.

V pedagogickom procese sa napĺňa požiadavka rodovej rovnosti práve rodovým scitlivovaním, čo je ukotvené v najvýznamnejších pedagogických dokumentoch Slovenskej republiky – Štátnom vzdelávacom programe Občianska náuka (Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť) – ISCED 2 aj 3A – teda úroveň druhého stupňa základnej školy a stredná škola). V týchto dokumentoch sa explicitne píše, že cieľom učebného predmetu je o. i.

– rozpoznávanie stereotypných názorov na postavenie muža a ženy
– akceptovanie vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí
– aktívne občianstvo a osobná angažovanosť, uvedomovanie si práv a povinností, rešpektovanie základných princípov demokracie a tolerancie
– podpora vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti, atď.

Navyše, rozvíjanie kľúčových kompetencií – a teda aj kompetencií rodovej citlivosti – je v súčasnosti centrálnou paradigmou definovania hlavného cieľa edukácie.
Vedecké poznanie akumulované v ostatnom štvrťstoročí jasne ukazuje, že otázka rodovosti vo výchove a školskom vzdelávaní má plné opodstatnenie. Napríklad impaktovaný vedecký časopis Gender and Education prináša v uvedenej oblasti bohaté vedecké poznatky reprezentujúce akademický (a teda sotva len politický a ideologický) diskurz. Neexistujú overené poznatky o tom, že rodovo citlivá výchova v školskom prostredí vedie k patologizácii vývinu detí a že by táto stránka výchovy radikálne menila podstatu školskej socializácie.

To, že zostavovateľom chýba odborná argumentácia a že práve ich pohnútky zrejme pramenia v (inej) ideológii, dokazuje ignorovanie vedeckých, odborných a politických argumentov. V texte sa opierajú o blogerskú občiansku diskusiu zo Švédska, v ktorej sa polemizuje o miere dekonštrukcie rodových stereotypov v predškolskej výchove, avšak neprináša žiadne vedecké poznatky, nevraviac o štúdii (Seavy, Katz a Zalk, 1975, replikovanej Sidorowicz a Lunney, 1980), ktorá nedokazuje patologizáciu detí rodovým scitlivovaním, ale naopak, ukazuje, ako ľahko sa v dospelých aktivujú rodové stereotypy bez ohľadu na individualitu dieťaťa. Ďalšia argumentácia o negatívnom vplyve nevhodných rodových vzorov a podnetov pre vznik poruchy rodovej identity (deti v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia) spočíva na štúdii Marka Regnerusa (2012), ktorá bola metodologicky zásadne spochybnená a v danej oblasti existujú iné štúdie, dokazujúce pravý opak – nevýznamné rozdiely v psychologickej kompetencii a kvalite života detí z heterosexuálnych a homosexuálnych rodín (Van Gelderen, L., Gartrell, N., Bos, H. M. W., Hermanns, J. (2013) Stigmatization and Promotive Factors in Relation to Psychological Health and Life Satisfaction of Adolescents in Planned Lesbian Families, Journal of Family Issues, 34, 809-827; van Gelderen, L., Bos H., Gartrell N., et al. (2012) Quality of Life of Adolescents Raised from Birth by Lesbian Mothers. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics. 33(1):1-7.).

V sexuologickej a sociálno-psychologickej oblasti už desaťročia nikto nepochybuje o tom, že ľudská pohlavnosť sa práve prostredníctvom spoločenských diskurzov rodovo scitlivuje a „humanizuje“, čím sa potvrdzujú ontologické argumenty v prospech rodu ako sociálnej kategórie. Teoretická aj empirická práca psychológov a sociológov Gagnona a Simona, Giddensa, Plummera, Krahéovej a ďalších osobností svetovej vedy ukazuje, že senzitivizácia – scitlivovanie v rodovej oblasti – je jednou z hlavných ciest k intimite a sexualite, ktorá je skutočne ľudská, nie biologicky-zvieracia.

Na tému optimalizácie intímneho a sexuálneho života, podpory sexuálneho zdravia a priamej previazanosti týchto problémov s rodovou problematikou sme v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV s jeho Centrom pedagogického výskumu za ostatných 20 rokov zrealizovali množstvo štúdií (viaceré v medzinárodných tímoch), publikovaných aj v medzinárodných vedeckých periodikách. Žiadna z nich neukazuje na negatívne vplyvy rodového scitlivovania na mladých ľudí.
 
Z uvedených dôvodov:

1. Žiadame vyjadrenie ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ministra zahraničných vecí a ministerku zdravotníctva SR, aby zaujali jednoznačné stanovisko k predmetnému materiálu „Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí“, keďže sa jedná o iniciatívu smerujúcu proti právnym dokumentom štátu na najvyššej úrovni.
2. Vyzývame signatárov predmetného materiálu, aby zvážili svoje podpisy, resp., pokiaľ zastávajú verejné funkcie vo vzdelávacom a zdravotníckom systéme SR, aj svoju morálnu integritu.
3. Žiadame médiá – najmä verejnoprávne – aby vytvorili dostatočný priestor na diskusiu o rodovej problematike, v ktorej, evidentne, nie je dostatočne rozvinutý kvalifikovaný diskurz tak vo všeobecnej, ako aj v odbornej verejnosti.

 
Gabriel Bianchi, doc. PhDr., CSc. (psychológ) riaditeľ ÚVSK SAV
Ivan Lukšík, prof., PhDr., CSc. (psychológ a pedagóg), odborník v problematike sociálnej psychológie sexuality
Jana Plichtová, prof., PhDr., CSc., odborníčka v  problematike sociálnej psychológie občianstva
Branislav Pupala, prof., PaedDr., PhD. (pedagóg), garant študijného programu III. stupňa v odbore školská pedagogika
Oľga Zápotočná, doc., PhDr., CSc., predsedníčka Vedeckej rady ÚVSK SAV

 
Na vedomie:
Občianky a občania Slovenskej republiky
Václav Mika, generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska
 

Výzvu môžete podporiť na občianskom portáli Changenet.sk:

http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=778852
 

Dokument:

Otvorený list s prílohami