Rovnosť nie je, tak ako mnoho iných právnych inštitútov, a priori pojmom právnym. Princíp rovnosti je však jedným zo základných princípov demokratického a právneho štátu. Vnímanie princípu rovnosti býva v jednotlivých prípadoch spojené s inými hodnotami či ľudskými právami: vzdelaním, zdravotnou starostlivosťou, politickou participáciou a reprezentáciou, ale i distribúciou sociálnych dávok a v neposlednom rade i rovnosťou prístupu k súdu, zamestnaniu a pod. Rovnosť ľudí je princípom, ku ktorému sa v súčasnosti hlásia všetky demokratické krajiny a ich spoločenstvá Ústavy a zákony jednotlivých krajín obsahujú ustanovenia, podľa ktorých sú si všetci ľudia rovní vo svojej dôstojnosti a vo svojich právach, a zakazujú diskrimináciu na základe dôvodov, akými sú napr. pohlavie, farba pleti, vek, rod, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, náboženstvo alebo iné postavenie. Požiadavka rovnosti je zakotvená aj vo viacerých medzinárodných a európskych dokumentoch (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966), Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Charta základných práv EÚ(2000) a i.).Možno rozlišovať rovnosť formálnu, resp. právnu (de iure) a materiálnu čiže skutočnú (de facto). Pri formálnej rovnosti štát formálne garantuje rovnosť všetkých pred zákonom, formálne sú garantované rovnaké práva. Možnosti a spoločenské pozície sú formálne otvorené všetkým. Formálna rovnosť je „statická“ a obmedzuje sa na rovné zaobchádzanie so všetkými jednotlivcami v jednom časovom okamihu. Formálna rovnosť sa zaujíma iba o rovnosť de iure, nie o rovnosť de facto, teda porovnateľný dopad na situáciu konkrétnych jednotlivcov. Na dosiahnutie materiálnej rovnosti je potrebné zohľadňovať aj skutočnosť, že príslušníci a príslušníčky niektorých menšinových skupín sú v dôsledku diskriminácie v znevýhodnenom postavení a ich „štartovacie pozície“ sú odlišné. Cieľom materiálnej rovnosti je rovnosť reálna, nie iba zákonná. V tomto prípade teda nepostačuje iba garantovanie rovnosti de iure, ale je potrebné prijať také ďalšie opatrenia, aby k napĺňaniu všeobecného princípu rovnosti fakticky došlo.
Zdroj:
• LAJČÁKOVÁ, J.: Dočasné vyrovnávacie opatrenia. Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy. Analýza. Nadácia Milana Šimečku, 2008, str. 7-13 (dostupné na http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Do__a… )
• BOBEK, M.: Rovnost jako právní problém. In.: BOBEK, M., BOUČKOVÁ, P., KÜHN, Z. (eds.): Rovnost a diskriminace. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 11, 17
• DEBRECÉNIOVÁ, J.: http://www.oad.sk/node/304″>Čo nevieme o diskriminácii. Občan a demokracia. Bratislava 2008, s. 7
• http://sk.wikipedia.org/wiki/Rovnos%C5%A5_%28politika_a_pr%C3%A1vo%29
• WHITE, S.: Equality (Key Concepts). Polity Press. Cambridge UK 2007, s. 10