Analýzy a štúdie
Právnička Janka Debrecéniová: Zmena interrupcií má vraj ženám pomôcť, v skutočnosti ich vážne ohrozuje
Ahoj mama.sk
Právna expertka Janka Debrecéniová (Občan, demokracia a zodpovednosť) predstavila svoj odborný pohľad na návrh zmeny interrupčného zákona, nedávno predloženého OĽaNO. Pre novú rubriku Tento týždeň píše portálu denníka Pravdy Ahojmama.sk vypracovala ucelenú analýzu problémov a nedostatkov, ktoré má tento návrh z hľadiska ľudských práv a nediskriminácie žien.
Analýzu prinášame v plnom znení.
Ešte ani nedoznel potlesk „hrdinom dnešných dní“, teda ženám, ktoré počas prvej vlny pandémie vyučovali, predávali, upratovali, liečili, starali sa, ošetrovali, varili a zarábali, a už tieto isté hrdinky, opäť v prvej línii, čelia ďalšej hnusobe – poslaneckému návrhu na zmeny interrupčnej legislatívy z dielne OĽaNO.
Prekladatelia a predkladateľky, na čele s poslankyňou Annou Záborskou, v úvode svojej dôvodovej správy zdanlivo dobrotivo tvrdia, že cieľom nimi navrhovaných zmien je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje svoje tehotenstvo ukončiť. Z omylu, že by mohlo ísť o skutočný úmysel, nás však vyvádza hneď prvá navrhovaná zmena interrupčného zákona. Kým jeho súčasné znenie hneď v úvode hovorí, že tento zákon má na zreteli ochranu života a zdravia ženy, poslanecká novela navrhuje ochranu života a zdravia ženy odstrániť a nahradiť ju cieľom „ochrany plodu“. To, že hlavným cieľom predkladateliek a predkladateľov návrhu zákona je odrádzať ženy od toho, aby interrupcie podstupovali, a vytvoriť ďalšie bariéry, ktoré budú ženám v prístupe k interrupciám formálne aj prakticky brániť, sa potom vinie aj ďalšími časťami tohto návrhu. Čítajte viac
Akým bariéram čelia deti z vylúčených komunít v predškolskom vzdelávaní?
SGI
Novela školského zákona prijatá v júni 2019 rozhodla o tom, že absolvovanie predškolskej výchovy bude pre päťročné deti od roku 2021 povinné. Toto opatrenie je reakciou na skutočnosť, že napriek preukázateľným pozitívnym vplyvom predškolského vzdelávania Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou zaškolenosťou detí v materských školách (MŠ) v rámci Európskej únie. Nízka zaškolenosť je najvýraznejšia u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a obzvlášť v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK). Práve zaškolením detí zo SZP má však predškolské vzdelávanie veľký potenciál znižovať nerovnosť v spoločnosti. Rozvojom kognitívnych a spoločensko-emocionálnych zručností MŠ prispieva k zlepšeniu vzdelávacích šancí detí a tým aj ich dlhodobej kvality života. Čítajte viac
ŽENY – MATKY – TELÁ II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku
ODZ
Editorka: Janka Debrecéniová
Autorky: Janka Debrecéniová, Miroslava Hlinčíková, Ema Hrešanová, Zuzana Krišková, Zuzana Lafférsová, Martina Sekulová
Vydali: združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy, Bratislava, 2016; dotlač 2018
Publikácia tematicky nadväzuje na predošlú publikáciu Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, zameranú na zistenia o porušovaní ľudských práv žien a medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Do veľkej miery sa opiera o hĺbkové rozhovory s rodiacimi ženami o ich pôrodnej skúsenosti vo vybraných pôrodniciach a o monitoring niektorých aspektov poskytovania pôrodnej starostlivosti vo všetkých pôrodniciach v SR (zistenia z týchto rozhovorov a z monitoringu boli už predstavené v predošlej publikácii Ženy – Matky – Telá I). Zásadným spôsobom rozširuje a prehlbuje tieto predchádzajúce zistenia. Ako nóvum zároveň prináša aj perspektívu pôrodníkov, pôrodníčok a pôrodných asistentiek. Čítajte viac
Príklady dobrej praxe vo verejných politikách v oblasti rodovej rovnosti (aktualizované, s prílohou)
ODZ
Aktualizovaná štúdia, ktorú vydalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, v prvej časti približuje spôsoby, akými verejné inštitúcie môžu uchopiť svoje záväzky vo vzťahu k zásade rovného zaobchádzania a využívať svoje postavenie a kompetencie na prelomenie zabehnutých diskriminačných štruktúr od mikro- cez mezo- až po makroúroveň. V druhej časti štúdia analyzuje jednotlivé príklady verejných politík v oblasti rodovej rovnosti so zameraním na kvalitatívne parametre, ktoré by mali kvalitné politiky na mikro-, mezo- a makroúrovni mať. Poskytuje dobré príklady zo zahraničia aj k praktickému premietnutiu kvalitatívnych prvkov týchto politík. Prináša aj niekoľko príkladov zo súkromných spoločností zavádzajúcich interné politiky rodovej rovnosti, ktoré by mohli verejné inštitúcie inšpirovať, ako postupovať pri tvorbe a implementácii opatrení na dosahovanie rodovej rovnosti, resp. pri efektívnom uplatňovaní princípu rovnosti u svojich zamestnankýň a zamestnancov. Čítajte viac
Inštitucionálna ochrana ľudských práv vrátane ľudských práv žien – dobrá prax
ODZ
Štúdia, ktorú vydalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, prináša základný pohľad na multidimenzionálny a intersekcionálny prístup k ochrane ľudských práv (žien), ktorý sa čoraz častejšie uplatňuje v medzinárodných ľudskoprávnych režimoch. Prax ukázala, že práve pri diskriminácii na základe pohlavia a rodu je často silný vplyv ďalších dôvodov nerovnosti, ako sú rasa, etnicita, spoločenská trieda či sexuálna orientácia. Na druhej strane jedinečné špecifiká rodovej rovnosti nemožno do takej miery prepájať s inými typmi diskriminácie. V niektorých otázkach, ako napríklad reprodukčné práva, rodovo podmienené násilie či úprava rodových vzťahov v legislatíve, sa verejné politiky musia osobitne zamerať na prevenciu a odstraňovanie diskriminácie žien. Čítajte viac
Inštitucionálna ochrana ľudských práv vrátane ľudských práv žien – dobrá prax
Titul: Inštitucionálna ochrana ľudských práv vrátane ľudských práv žien – dobrá prax
Vydalo: Občan, demokracia a zodpovednosť, január 2016
Štúdia prináša základný pohľad na multidimenzionálny a intersekcionálny prístup k ochrane ľudských práv (žien), ktorý sa čoraz častejšie uplatňuje v medzinárodných ľudskoprávnych režimoch. Prax ukázala, že práve pri diskriminácii na základe pohlavia a rodu je často silný vplyv ďalších dôvodov nerovnosti, ako sú rasa, etnicita, spoločenská trieda či sexuálna orientácia. Na druhej strane jedinečné špecifiká rodovej rovnosti nemožno do takej miery prepájať s inými typmi diskriminácie. V niektorých otázkach, ako napríklad reprodukčné práva, rodovo podmienené násilie či úprava rodových vzťahov v legislatíve, sa verejné politiky musia osobitne zamerať na prevenciu a odstraňovanie diskriminácie žien. Čítajte viac