Jana Juráňová

či je ona, a či on
nepustí ho z brány von

Aha, pavúk, obesím ho za nohu. Má dlhú nohu, dlhočiznú...
„Hana, čo to robíš?“
„Popravujem pavúka.“
„Opravuješ čo?“
„Som majsterka katka, od slova kat. A pavúk je zločinec. Zaslúži si smrť.“
„Preboha, prestaň. Zasa máš tie svoje nálady?“
„Má krásne dlhé nohy, celkom štíhle. Nenávidím ho. Možno je to pavúčica. Miss pavúčica 2008. Nech zhynie!“
„Moje nervy, prestaň!“

en ten tulipán na moste je mladý pán
a pod mostom ryba s chvostom
chytajte ju bude hosťom

Na hladine plávajú utopené muchy. Z vody trčia ľudské hlavičky. Ženské aj mužské, staré aj mladé. Hlavičky na krkoch. Alebo aj na ramenách. Lebo niektorí robia ramená. Hlavičky s poprsiami. Lebo niektoré majú aj poprsia. Inak sme si všetci rovní a rovnejšie. Veď čo už, plavky a ľudské telá. Staré, mladé, biele a ešte belšie. Alebo priškvŕknuté.

a pod mostom ryba s chvostom
chytajte ju bude hosťom

„A čo sa sem navalilo toľko ľudí?“ pýta sa Dobroš.
„Ľudí? Cigáňov. Nevidíš? Tábor. Tu niekde blízko majú nejakú novú rekreačnú oblasť alebo čo. Každý rok sem chodievajú na týždeň. Mám sa na čo tešiť. To bude služba.“  Jano je znechutený, žuje steblo trávy.
„Človek by im mohol závidieť, akí sú opálení, čo?“
„No, až na to, že nie sú opálení, ale sú cigoši. Počkaj, až začnú vrešťať v tom bazéne. Mali by mi dať príplatky za službu.“

stúpil mi koníček na malíček
som ja len úbohý šuhajíček
jaj to bolí
jaj to bolí
ani sa mi to už nezahojí

kujem kujem podkovičku
našej Hanke na nožičku

Hanke sa uľútilo pavúka, čo je možno pavúčica. Nechala jej všetky dlhé nohy, nech si žije. Rozhodla sa, že jej nebude závidieť. Pavúčica aj tak nie je žiadna kráľovná krásy, má obrovské brucho, ktoré vláči kade tade. Keď bola Hanka malá, povedal jej ktosi: „Vyzeráš ako hajzľový pavúk.“ Mala dlhé nohy a ruky, brucho si práve napchala sladkými marhuľovými, možno slivkovými knedličkami. Takže – pavúk, možno pavúčica je jej spriaznená duša.