Stories

Pán učiteľ

ale šofér zježil fúz
tam ti ide autobus

Majka stojí v autobuse a číta akejsi žene cez plece noviny. Samé dobré správy. Prezident sa vyjadril, že na Slovensku máme pekné ženy. Majkina spolužiačka Mira sa dala na modeling. To bude asi tá pravá pekná žena podľa prezidentových predstáv. Možno keby tie pekné ženy začali vyvážať... ale veď už ich vyvážajú.

Telocvikár

a ty bež
ako jež
a ja tiež

„Raz, dva, raz dva, tri, štyri, raz dva...“
„Nevládzem.“
„Ale vládzeš, vládzeš. Len pobehni, tak, a ešte dvakrát okolo telocvične.“
Fučanie, dychčanie a iné zúfalé zvuky.
„Seriem na neho.“

Aká noc – veľká, malá...

šibi, ryby, mastné ryby
dávaj vajcia od koláča

Televízia je Dobrošova záchrana. Sedí a čumí. Zväčša to pomáha - to, čo ho trápi, odchádza do nenávratna, mozog sa vyčistí, a je to. Lepšie než video, lepšie než počítačová hra. Nemusí nič robiť, len čumí a čumí.

Priateľské objatie

ide žaba po rebríku
naťahuje elektriku

Dobroš kráča okolo svojej bývalej školy. Škola stále stojí, len to už nie je jeho škola, chvalabohu. Už dávno tadiaľto nešiel. Zrejme sa tej budove zámerne, aj keď len podvedome, vyhýba. Nejaký čas tu učila aj sestra jeho frajerky Nataše, Tánička. A učí tu aj jeho spolužiak – telocvikár Jožo. Ale inak – nemá tu čo hľadať. Len si tadiaľto skrátil cestu, lebo auto má v servise, menia mu pneumatiky na letné, a tak používa vlastné nohy viac než inokedy.

Nekradni

a tam v lese pod dubom
hrá páv karty s holubom

„Mami, Alenka mi prezradila, že asi pred pol rokom ukradla v drogérii jeden malý šampón, taký, čo farbí vlasy.“
„Ukradla? A čo s ním urobila?“
„Umyla si s ním vlasy, mala ich potom trochu do červena.“
„Preboha, a to prečo?“
„Neviem.“
„Čo jej to napadlo?“
„Neviem. Včera sme boli spolu v Tescu a ukazovala mi, aké je to jednoduché ukradnúť tyčinku na pery.“
„Ľubka, ona naozaj ukradla tyčinku na pery?“
„Hej. Hovorila som jej, nech to nerobí, ale len sa smiala.“