Na pohovore je to ešte horšie

Milý Jano, to už ste aspoň zamestnaný a máte robotu, aj keď uznávam, že to nie je bohviečo s takým blbým šéfom. Ja by som to asi tiež nevdržala... Lenže u mňa je to ešte horšie, ja som sa do tej roboty ani nedostala! Na pohovore do zamestnania odo mňa chceli, aby som si počas prestávky (medzi dvoma časťami pohovoru) urobila tehotenský test. No príšerné, buďte rád, že ste chlap a nikdy v živote ste nič také nezažili! Celé to bolo také ponižujúce, to si ani neviete predstaviť. No a jasné - robotu som potom nedostala, lebo sa vo mne tak vzbúrila žlč, že som im hneď povedala čo si o tom myslím a vybehla som von, aby som sa pred nimi nerozplakala. Môže zamestnávateľ odo mňa niečo také požadovať? Môže odo mňa žiadať aj iné informácie o mojom súkromí, resp. zdravotnom stave? A na toto nie sú zákony? Dúfam, že mi niekto povie aspoň niečo pozitívne, nech sa nejako uteším.
Lidka M.

Dôležitá diskusia

Ahojte, všetci a všetky,

myslím, že aj tieto konkrétne príklady zo života presne ukazujú, v akom stave sa naša spoločnosť nachádza, napr. ohľadom demokracie a vôbec rešpektovania a aktívneho uplatňovania ľudských práv. Máme ešte čo doháňať, roboty ako na kostole. Myslím, že by sme mohli podebatiť aj o takých systematickejších otázkach diskriminácie a stavu spoločnosti. Napr. aké reálne možnosti majú rôzni ľudia, najmä takí, čo sa výraznejšie odlišujú od bežnej priemernej väčšiny a sú aj vo výraznej menšine oproti tej väčšinovej mase, aby dostatočne čelili diskriminácii, resp. necitlivému až arogantnému správaniu voči nim. A vôbec, ako by sa diskriminovaní ľudia mali voči svojej diskriminácii stavať, aby to malo aj trochu širšiu nádej na úspech v spoločnosti, teda aby sa spoločnosť aspoň trošku zmenila pozitívnejším smerom? 4o by mali robiť, ako reagovať? S kým by sa mali spojiť a spolupracovať a ako?

To sú podľa mňa veľmi dôležité otázky, na ktoré len málokto hľadá (okrem samotných diskriminovaných, aj tí určite ani zďaleka nie všetci) odpoveď. A pritom sú veľmi dôležité. Možno, že keby sme o tom trochu diskutovali a niečo aj vymysleli, aj keď len také menej dôležité, tak tým aj niekomu môžeme pomôcť, nie?

Krnáčová

Myslím tým všetky tie prípady

čo sa tu na fóre dajú prečítať, nielen tento jeden (p. Lidky), resp. dva - aj toho vizážistu, čo mal tiež zlú skúsenosť. Proste takých vecí je fúra, skutočne by bolo treba porozmýšľať čo s tým robiť trochu širšie, teda aspoň tí ľudia, ktorým to vadí a chceli by prispieť k zlepšeniu u nás.
Krnáčová

Pani Lidka, vo Vasom pripade

Pani Lidka, vo Vasom pripade ide o jasne diskrimiance spravania zamestnavatela uvedene vyslovne v Zakonniku prace. §41 ZP ods.6 pismeno a) hovori "Zamestnavatel nesmie vyzadovat od fyzickej osoby (cize od kazdeho cloveka) informacie o tehotenstve".
Podla mojho nazoru v pripade zaloby na sude uspejete.

Co sa tyka inych veci, davam Vam do pozornosti Cl.1 zakladnych zasad, §13, §41 Zakonnika prace, ktory najdete napriklad aj na adrese http://zbierka.sk/default.aspx?sid=3&category=11

Len prikladmo: nemoze sa Vas pytat na zdravotny stav, spominane tehotenstvo, rodinne pomery, politicke alebo nabozenske presvecenie ...

A na zaver, mozte byt pokojna, zakony na toto existuju.

S pozdravom

VV

tiež mám zlú skúsenosť s pohovorom

v novinách som si prečítal inzerát v ktorom istá firma hľadá vizážistku. tejto práci sa venujem už niekoľko rokov a veľmi ma to baví aj keď som muž. hoci mám potrebnú kvalifikáciu a prax na danú pozíciu, neviem či sa mám na tú pozíciu prihlásiť, už dopredu viem že ma nevyberú, lebo nie som žena. už s ami to totiž dvakrát stalo aj keď to bolo v inom meste, potom som sa radšej presťahoval a tam som si našiel svoju terajšiu robotu, lenže chcel by som skúsiť či sa predsa len na toho vizážistu nedostanem.

Co sa smie a co nie?

Dobry den!

Vas problem vyzera byt typom diskriminacneho spravania. Pracovne pravo a tak aj bezny zivot maju nielen moralne ale aj pravne zakotvenu rovnost sanci. Ci uz ustava SR, Dohovor o ochrane ludskch prav a zakladnych slobod, Dohovory Medzinarodnej organizacie prace alebo nase zakonne normy (najvyraznejsii je asi Antidiskriminacny zakon) Vam rovnost prilezitosti v pracovnopravnom vztahu garantuju. Zakonnik prace v cl. 1 zakladnych zasad, §11 a §41 chrani zamestnanca (aj potencionalneho) a porusenia tychto ustanoveni su dost tvrdo sankcionovane prostrednictvom sudu. Sudna prax hovori, ze spory zamestnanec vs. zamestnavatel vyhravaju v zasade zamestnanci, kedze Zakonnik prace sa stavia v prevaznej miere na ich stranu.

Co sa tyka postu vizazistu, dostat sa nan samozrejme mozte, lenze podla mojho nazoru bude lepsie skusit sancu niekde inde ako v dvoch prevadzkach, kde ste to uz skusali (pokial Vam bolo priamo povedane, ze "o chlapa nemaju zaujem" a pod. da sa to riesit podanim zaloby sudnou cestou). Existuje totiz predpoklad, ze pokial existoval nezaujem uz pri pohovore neda sa predpokladat, ze budu panovat priaznive pracovne podmienky neskor.
Skusim to ilustrovat na priklade vypovede.

Ak da zamestnavatel neplatnu vypoved zamestnancovi, jeho pracovny pomer nadalej trva. Pokial tuto neplatnost vypovede zamestnavatel odmieta, je to jedno, kedze zakon priznava zamestnancovi nahradu mzdy za cas, ked nemohol vykonavat pracu hoci chcel a malo mu to byt umoznene. Pokial sud rozhodne, ze ozaj bol pracovny pomer rozviazany protizakonne - zamestnanec moze resp. musi nastupit do prace a pracovat. Sud moze aj rozhodnut, ze nemozno od zamestnavatela pozadovat, aby dalej dotycneho zamestnanca zamestaval, no nahrada mzdy za cas od neplatnej vypovede do pravoplatneho rozsudku zamestnancovi kazdopadne patri.

Co som tym chcel povedat? Diskriminacia je jav, ktory treba riesit a netreba prehliadat (napriklad podanim zaloby na sud v pripade vyslovnej diskriminacie) treba vsak brat do uvahy aj fakt priazniveho pracovneho prostredia, ktore sa pri jasnom nezaujme uz pri pohovore do zamestnania neda velmi ocakavat.

Ked vsak disponujete dostatocnym sarmom a charizmou mozno presvedcite aj nepresvedcitelnych.

Zelam Vam vela stastia a nebojte sa hovorit o svojich pravach. To co sme si v novembri89 vystrngali klucmi Vam nikto vziat nemoze.

S pozdravom

VV

AD: Na zaver este jedno vysvetlenie. Ked som hovoril o podani zaloby v pripade jasneho pripadu diskriminacie, malo to svoj dovod. Diskriminacia ci uz priama alebo nepriama (aka je aka, je dalsie dlhe vysvetlovanie, v pripade zaujmu sa o tom mozme pobavit) by mala byt uplatnena pri pohovore do zamestnania, inzerate resp. vybere ludi na pohovor do zamestnania zpomedzi reagujucich na inzerat. Pokial si zamestnavatel splni vsetky zakonne povinnosti a na pohovore si rovnocenne vypocuje vsetkych - nasledne si vezme cas na rozhodnutie - a rozhodne sa ako rozhodne - vtedy o diskriminaciu nepojde. Bez naznaku sa jeho snaha o diskriminacne spravanie tazko odvodnuje. Toto len tak na margo, aby ste zytocne neutracali tazko zarobene peniazky na sudne poplatky, advokatov a trovy...

Obávam sa, že toto je momentálne dosť neriešiteľné

Pod tým momentálne myslím v súčasnej dobe v našej spoločnosti. Lebo podľa mňa takýto prípad si skôr vyžaduje dlhodobú a trpezlivú výchovnú prácu v spoločnosti, teda v podstate kultivovanie ľudí, aby boli na diskrimináciu každého druhu citliví a potom navyše aj aktívni v jej potieraní, pokiaľ sa s ňou stretnú (či už ako priamo zainteresovaní, alebo len ako diváci) - a to je hrozne ťažké, vychovávať ľudí. Navyše presne ako píše Vlado, dá sa síce s takýmto prípadom ísť na súd a tvrdo sa súdiť, no má to veľkú praktickú nevýhodu - že by bolo fakt treba zamestnávateľovi dokázať úmysel diskriminovať takéhoto uchádzača o prácu už hneď pri pohovore. Čiže by to chcelo dodať súdu nejaké evidentné dôkazy, a tie zas treba získať pri tom pohovore - kedy má človek dosť obmedzené možnosti porovnávať správanie zamestnávateľa voči sebe a voči iným a navyše má pritom aj úplne iné starosti (treba sa sústrediť na vlastný výkon, aby nad človekom aspoň zauvažovali, že ho prijmú) :-( Takže ja to celé vidím dosť bledo :-(

Anna

No za pokus nič nedáš

Anna, máš síce pravdu, ale ja si myslím, že dotyčný pisateľ by to aj tak mal skúsiť. Je síce pravda, že už dvakrát sa mu to nepodarilo, ale veď život nie je prechádzka ružovým sadom - podľa mňa by sme sa nemali pri problémoch tak rýchlo vzdávať a mali by sme zabojovať za to, čo je pre nás dôležité. Aspoň ja sa tak snažím robiť, aj keď nehovorím, že sa mi to vždy darí. Ale v zásade som optimista. Podľa mňa dotyčný naozaj môže skúsiť pozitívne a otvorene presvedčiť zamestnávateľa, že diskrimináciou (ktorú si možno ani on sám neuvedomuje a proste sa len chová, ako je naučený, aj zo svojho okolia, a nerozmýšľa nad svojím chovaním) sa vlastne on sám ochudobňuje o možnosť získať kvalitného zamestnanca. A že by to teda nemal robiť, ale mal by skúsiť posúdiť jeho kvality nezaujto, bez diskriminácie. Samozrejme, o svojich kvalitách musí byť presvedčený a veriť si, a svojím prejavom na pohovore potom o nich presvedčiť aj zamestnávateľa. To je už ale iná vec. Oveľa ťažšie je nalomiť silne zaužívané zotrvačné správanie a najmä stereotypy, ktoré v tejto oblasti v spoločnosti vládnu (tvrdou rukou:-). Vrátane toho, vedieť mu dobre (a pritom vlastne aj priateľsky, veľkoryso) popísať, ako konkrétne ho vlastne pri tom pohovore diskriminuje, v čom, tak aby sa pritom neurazil. Ale aj tak to za pokus stojí, veď vlastne ani nemá čo stratiť. Možno sa to zdá naivné, ale ja som proste optimista :-) Tak držím palce, zabojuj :-)

Optimista

A my starší sme úplne odpísaní

Mám 48 rokov a už dlhšie si nemôžem nájsť prácu. Takmer všetky inzeráty hľadajú človeka na prácu v "mladom dynamickom kolektíve", s mladou čerstvou mysľou a modernými nápadmi, s ochotou často cestovať do zahraničia a pod. Zo všetkých podobných inzerátov, na ktoré som sa hlásil mi vždy prišla zamietavá odpoveď alebo odpoveď vôbec neprišla aj napriek tomu, že všetky kvalifikačné podmienky na inzerované pozície som splnil. Mám pocit, že firmy v dnešnej dobe hľadajú len mladých ľudí. Možno my aspň vy poradíte či mám šancu s tým ešte niečo urobiť, lebo už ma to začína pekne rozčuľovať... a to ani nie som žena, tie to majú v mojom veku ešte horšie...

Ondrej V.

Dá sa niekde sťažovať na postup pri pohovore?

Uchádzala som sa o miesto v istej rekamnej agentúre a prišla mi od nich pozvánka na písomný test. Veľmi som sa potešila, avšak následne som zistila, že dátum testu pripadá na sobotu. Keďže som židovského vierovyznania, viera mi zakazuje v sobotu cestovať alebo písať, tak som požiadala som agentúru o náhradný termín. Bolo mi však oznámené, že testovanie prebehne len v jeden rovnaký deň pre všetkých, t.j. v stanovenú sobotu. Keďže všetci ostaní uchádzači aj uchádzačky už potvrdili svoju účasť, vraj nemôžu už daný termín zmeniť. Môžem sa na takýto postup zamestnávateľa niekde sťažovať? Predpokladám totiž, že išlo o moju diskrimináciu kvôli náboženstvu.
Ráchel

Osobne si myslim, ze by to

Osobne si myslim, ze by to mohlo byt napadnutelne iba vtedy, ak by vedeli o Vasom dovode neucasti. Ak aj napriek vedomosti, ze sa tam nemozete zucastnit na zaklade Vasho vierovyznania, nesuhlasili so zmenou terminu, da sa to povazovat za diskriminacne spravanie. Urcite Vam odporucam podat staznost a ak sa potom nedockate dostacujuceho riesenia, zazalovat danu firmu.

Veronika