Naozaj si s tým neviem poradiť
Dobrý deň,
moje dieťa začalo v poslednej dobe odmietať chodiť do školy. Zistila som, že je to kvôli tomu, že sa mu spolužiaci vysmievajú, lebo nenosí značkové veci, nemá iPod či moderný mobil. Som matka dvoch detí a žijem s nimi sama, nemôžem si dovoliť kupovať svojim deťom drahé veci aj keby som veľmi chcela. Situáciu som sa snažila riešiť s riaditeľkou školy. Tá ma však vysmiala, že si vymýšľam a že sú to len také detské hry. Okrem toho mi povedala, že deti by si podľa nej nemali robiť tí, čo potom nariekajú, že ich nemajú z čoho živiť. Cítila som sa strašne ponížená. Teraz zvažujem, že svoje dieťa preložím na inú školu, je to ale hrozne nespravodlivé - veď sme nikomu nič zlé neurobili, ani ja ani moje deti, tak prečo by sme mali takto trpieť?
J.H.
- Login to post comments
Events
| Mon | Tue | Wed | Thu | Fri | Sat | Sun |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | ||||||
| 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
| 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 |
novinky v blogoch
- Nediskriminovať sa oplatí
- Neúčinnosť zákonov
- Povýšiť mobbing, bossing na tému verejnej diskusie
- Zákon na ochranu vznešenosti človeka
- Koho je to treba vlastne integrovať? ... alebo zamyslenie sa nad realitou toľko ospevovanej integrácie ľudí s postihnutím
- Ako to bolo v jednej rozprávke
- Mladí kriminalisti?
- Možno by to išlo
- Úvaha o Antigone
- Nezamestnaná
Dobry den To je už
Dobry den
To je už neoddeliteľná súčasť tejto doby, aj v minulosti to bolo a čím daľej, tým sa to viac vyhrocuje. Nielen medzi deťmi. Na inej škole sa to bude diať tiež..Neviem koľko rokov má chlapec ale musite ho viesť k správnej argumentácii a postojom, nech sa vie slovne obrániť alebo nech mu je to ľahostajné čo si myslia druhí. Treba, nech si uvedomi a vyrasta v tom, že sme si všetci rovnocenný a že každý vyrastá inak a je pritom výnimočný. Nech nevidí iba hodnoty v materialnych veciach. Viem, je to ťažké ale treba komunikovať o tom a ukázať mu na to iný pohľad. Pani riaditeľka snaď len mala zlý deň, nevyjadrujem sa radšej- myslim že to či ma dieťa značkovu košelu, ktora stoji inac aj menej ako obycajna a je len blsakovym tovarom zo zahranicia a predajcovia ho tu predavaju za absurdne ceny, nehovori o schopnosti uzivit dieta. Napr. nech sa začne smiať z nich ze ako sa dali oklamať komerčnou dobou a ze oblecenie sluzi na to aby sme nechodili nahí a nebola nám zima nie na porovnavanie majetnosti rodin...
Ryba smrdí od hlavy -
- možno som to s tým nadpisom trochu prehnala, ale napadol mi ako prvá reakcia na prípad pani J.H. Mne sa totiž naopak zdá na celej veci najdôležitejší práve postoj p. riaditeľky a som si istá, že to nebol len jej zlý deň. Aspoň pokiaľ má p. riaditeľka aspoň minimálnu snahu vykonávať svoje povolanie dobre. Lebo tu ide o 2 zásadné veci: 1) jednak, ako správne píšete, Salome, o základné hodnoty, ktoré sa deťom vštepujú, 2) jednak o jasnú diskrimináciu sociálne slabších detí oproti tým bohatším. Oboje je o to významnejšie, že táto otrasná reakcia prišla v škole, ktorej základným a jediným poslaním je správne vychovávať deti. A to dokonca od najvyššie postavenej pedagogičky, teda najvyššej autority v danej škole...!
Je neuveriteľné, ak riaditeľka nevníma, že tie deti sú (o.i. permanentne, teda dlhodobo) ponižované svojimi rovesníkmi, a že teda dochádza k ich reálnej (a silnej) diskriminácii - lebo hoci v škole majú teoretický právny nárok na rovnaké zaobchádzanie a nefrustrujúce prostredie, v skutočnosti je opak pravdou. Takú riaditeľku, čo to bagatelizuje a naopak, ešte sama vlastne aktívne prispieva k zhoršovaniu situácie tých detí, by som okamžite poslala v lepšom prípade na tvrdé preškolenie v pedagogike a navyše osobitne v antidiskriminačnej legislatíve, v tom horšom prípade rovno do inej roboty. Takíto (slušne povedané nezodpovední) ľudia jednoducho nemajú čo hľadať v takej dôležitej sfére, ako je výchova detí! Neobstojí žiadne ospravedlňovanie, žiadny "zlý deň" - to je vec princípu.
Zaujímal by ma ale odborný názor práve z hľadiska antidiskriminačnej legislatívy, teda za akú konkrétnu diskrimináciu by sa jej reakcia považovala a ako konkrétne by sa matka detí mohla právne brániť.
Karinka
Mne sa zda
ked som si precital zaujimave pripady v ramci casto kladenych otazok (v menu na pravej liste je link), su tam aj zakladne rady ako postupovat pri niektorych - asi najcastejsich pripadoch diskriminacie, ze takytp "zly den" riaditelky sa naozja da uplne normalne stihat podla zakona. TEda toho antidirkiminacneho zakona , cislo aj priamy link na ten zakon je tu takmer vsade :-) - no ale staci si pozriet vacsinu odpovedi v tych casto kladenych otazkach. takze Karinka podla mna je to diskriminacia tych deti aj podla mna a ja osobne tipujem ze keby to ich mama dala na sud podla zakona, ze ich riaditelka - a mozno aj dalsie ucitelky diskriminovali z dovodu ich socialneho postavenia a majetku tak by to skoro urcite vyhrala (aspon an normalnom sude, ale to je uz ina kapitola). akurat by si musela obstarat nejake konkretne dokazy co by aj ten sud prijal ze sa to stalo. no ved prinajhorsom by hadam vzali aj svedectvo tych deti, nie?
macher Q ;-)
výstižny nádpis
Ano je to pravda. Ide o maximálne neprofesionálny prístup vedenia a zanedbanie základnej výchovy a povinností v rámci vzdelávacieho inštitútu.
,,Zlým dňom" som myslela skôr osobný pocit z toho, že na mnohých miestach práve kompetentné osoby neriešia nič a k problémom sa stavajú ľahostajne, a to nie je nič nové iba na školách.
Práve preto, ak sa nepodá žiadna pripomienka, sťažnosť, či iné konanie proti danej situácií s podporou viacerých občanov, prípad sa nepohne ďalej a nespravodlivé konanie sa stáva samozrejmosťou. Mnohokrát je to len na jednotlivcoch a mnohokrát si to práve len jeden jednotlivec všetko odnáša. Taktiež odsudzujem konanie školského vedenia, šlo mi skôr o to
ako povzdbudiť chlapca ako osobnosť, pozrieť sa na situáciu medzi žiakmi, lebo napokon aj tak to bude len a len medzi nimi, či už v školských budovách alebo mimo nich.
Salome
Tak to sa potom 100%ne zhodneme
ja si totiž myslím, že napriek všetkým inštitúciáma a inštitútom aj tak riešenie spočíva len v ľuďoch. Samozrejme, keď majú ľudia čo tie inštitúce vedú v rukách určitú moc garantovanú napríklad štátom alebo inou autoritou, tak majú aj väčší vplyv na iných, respektíve to čo robia oveľa viac ovlpyvňuje aj ostatných ľudí, ktorí takú moc nemajú. Potom majú aj o to väčšiu zodpovednosť za to ako sa správajú.
No najťažšie je, že aj tak musia napokon ľudia nájsť sami odvahu a postaviť sa nespravodlivosti napr. dikriminácii sami jednotlivo. Možno im trochu pomôže keď sa ich nazbiera viac a napr. dajú vec na súd, ale zatiaľ takých príkladov na Slovensku veľa nie je.
A to sa ale týka aj toho chlapca. Čo je samozrejme stonásobne ťažšie dokázať sa postaviť svojim kamarátom keďže sú to všetko decká čo ešte nemajú také skúsenosti a sú ovplyvňované kadekým a akadečím, od rodičov počnúc až po televízie a filmy končiac.
Čiže preto musíme o takých veciach čo najviac hovoriť a nebáť sa podľa toho aj konať, aj keď možno konkrétne neodsiahenme čo chceme. Ale aspoň kvôli tomu že tým povzbudíme ostatných a dáme dobrý príklad aj iným, aby sa nebáli.
Karinka