Senát Najvyššieho súdu nabúrava právo občanov na informácie

Protiústavný, nezákonný a nelogický rozsudok

4. 5. 2010 (Otvorenepravo.sk) - Jeden zo senátov Najvyššieho súdu pred niekoľkými dňami doslova šokoval slovenskú verejnosť rozsudkom, v ktorom konštatoval, že na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôžu občania od úradov žiadať sprístupnenie žiadnych dokumentov, zmlúv alebo rozhodnutí. Podľa členiek senátu sudkýň Baricovej, Urbancovej a Krajčovičovej totiž „dokumenty a ich kópie“ nie sú vlastne vôbec „informáciami“. Tento článok uvádza 4 dôvody, prečo je tento rozsudok senátu Najvyššieho súdu jednoznačne protiústavný, nezákonný a nelogický. Ak by sa takýto výklad naozaj začal v praxi používať, občanom a novínárom by sa úplne znemožnil prístup k väčšine informácií, ktoré žiadajú od úradov.

Som s istotou presvedčený, že tento protiústavný, protizákonný a nelogický rozsudok bude Ústavným súdom SR zrušený.

Uplatnenie rozsudku senátu v praxi by úplne paralyzovalo uplatňovanie základného ústavného práva na informácie ako aj zákona o prístupe k informáciám. Úrady by mohli tvrdiť, že občania nemajú právo na sprístupnenie žiadnych dokumentov – teda napríklad žiadnych rozhodnutí, zmlúv, zápisníc, obrazových informácií, obrazových a zvukových záznamov a pod. Zmysel zákona o prístupe k informáciám – možnosť verejnej kontroly úradov a politikov zo strany občanov – a tým aj základné ústavné právo občanov na informácie by boli úplne popreté.

Základnou povinnosťou každého sudcu je vykladať zákony v súlade s ústavnými právami a s hodnotami demokratického štátu tak, aby výklad zákona neporušoval ľudské práva. Sudca nevyhnutne musí mať zvnútornené ústavné hodnoty a ľudské práva a musí ich pri rozhodovaní zohľadňovať, inak sa z neho stáva iba byrokrat. Je zarážajúce, že dotyční sudcovia Najvyššieho súdu SR, ktorí by mali byť pozornými ochrancami základných práv, mohli vydať takýto rozsudok, ktorý úplne popiera základné ústavné právo občanov. Výklad zákona vykonaný trojčlenným senátom Najvyššieho súdu svedčí o tom, že dotyční sudcovia vôbec nezohľadnili ľudské práva ani ústavné hodnoty, ale zákon vykladali iba byrokraticky a bezhodnotovo, nedbajúc na jeho zmysel či súvislosť s inými zákonmi. Tiež je zarážajúce, že sudcovia porušili aj základné zásady výkladu zákonov (napr. zásady jazykového či systematického výkladu), ktoré by mali byť pre každého sudcu samozrejmosťou. Vo vetách z rozsudku senátu najvyššieho súdu, kde členovia senátu zdôvodňujú, že dokumenty a záznamy vlastne nie sú „informáciou“, sa len ťažko dá nájsť nejaká logika. Na tento rozsudok senátu Najvyššieho súdu SR plne platí aj konštatovanie Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v známom náleze Pl. ÚS 33/97 uviedol: „Mechanická aplikácia... neuvedomujúca si, a to buď úmyselne, alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej úpravy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.“

Hoci sudcovia všeobecných súdov často nespokojne protestujú, že ústavný súd zasahuje do ich rozhodnutí a častokrát ich rozhodnutia aj zrušuje (pre porušenie ústavných práv občanov), príklad tohto rozsudku senátu Najvyššieho súdu SR ukazuje, že existencia tejto právomoci ústavného súdu je veľmi potrebná. Zdá sa totiž, že mnohí sudcovia všeobecných súdov stále nie sú schopní dostatočne chrániť základné práva občanov.
....

Peter Wilfling
Autor je právnik, spolupracuje s občianskymi združeniami VIA IURIS a Občan, demokracia a zodpovednosť
 

Čítajte ďalej:
http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/43/protiustavny-nezakonny-a-nelogic...

Celý článok uverejnil portál Otvorené právo 4. 5. 2010
 

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám:

• č. 211/2000 Z. z.
• č. 628/2005 Z. z. - novela
• č. 207/2008 Z. z. - novela