Prečo rómske ženy nesnívajú...

„Keď som mala 14 rokov, prestala som snívať. Otca prepustili z práce a skončili sme na ulici. Chcela som byť kaderníčkou a mať vlastný salón. No nemohla som. Veď som musela pomáhať rodičom. A okrem toho, ženy sa majú starať o deti. Nie pracovať. Otec by mi to aj tak nedovolil. Potom som spoznala Romana. Prvý rok bol ku mne dobrý. Ale keď sa mi nedarilo otehotnieť, začal ma biť. Že vraj nie som dobrá žena. Chlapi sa mu smiali. Dnes mám 35 a vyzerám na 50. Mám tri deti a aj tak ma stále bije."

Zoznámila som sa s Janou pred 4-mi rokmi v jednej z najchudobnejších lokalít. Sedela na schodoch a strašne plakala. Práve sa dozvedela, že čaká ďalšie dieťa. Mala 31 rokov a za sebou dva pôrody a dva spontánne potraty. Neskôr som sa dozvedela, že potraty neboli tak celkom spontánne. Roman bil Janu takmer stále a za všetko. Za to, že deti boli príliš hlučné, alebo ešte nespali. Za to, že nebolo navarené, aj keď nemali ani na chlieb. Za to, že nebola doma, keď sa Roman vrátil, aj keď bola v škole po deti. Za to, že bola dlhšie v pôrodnici a on sa musel starať o dieťa. Napriek tomu Jana od Romana nikdy neodíde. Kam by šla? Veď Roman nosí aspoň občas peniaze. Okrem toho Roman nepije. A deti ho majú radi.

Niekde som čítala, že až do začiatku 20. storočia bola žena nesvojprávna a nesamostatná bytosť. Do sobáša za ňu zodpovedal otec, potom manžel. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža. Bola vnímaná ako jeho dcéra, manželka, matka. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. Predstavy o jedinom prirodzenom povolaní žien - materstve sa snažili limitovať jej pole pôsobenia na rodinu. Zdá sa že život niektorých rómskych žien sa nezmenil ani s príchodom 21. storočia.

Od stretnutia s Janou som stretla mnoho Ján.... Všetky prestali snívať v puberte. Príliš skoro prevzali rolu matky, keď sa začali starať o svojich súrodencov, rodinu, deti susedy. Jednoducho museli. Tak je to a tak sa to na dievča patrí. Postavenie dievčaťa v komunitách po ukončení školskej dochádzky je najmenej vážené. Nie je dieťaťom, ale nie je ešte ani matkou. Ich vedomosti v oblasti reprodukčného zdravia a ochrany sú tiež mizerné. Doma sa o intímnych veciach nehovorí a v škole sa to tiež neučí. Na tabletky, či inú antikoncepciu im peniaze nikto nedá. A prečo aj, ak sa hodnota ženy meria materstvom?

Čítajte viac

Ingrid Kosová

Pozrite aj:

• Zakotvia poslanci diskrimináciu žien do zákona?
• VYPOČÍTANÁ NESPRAVODLIVOSŤ. Zlyhávanie SR v zabezpečovaní prístupu k antikoncepčným prostriedkom
• Rada vlády pre ľudské práva odmieta navrhované novely zákonov o dávkach na deti
• Zápis z rozpravy v NR SR (7. 2. 2012)
• Ingrid KOSOVÁ: Stop príživníctvu v osadách...? (blog)

Článok uverejnil portál Sme.sk 4. 2. 2012 na blogu Ingrid Kosovej.