Marcela Spiššáková: Nefašistická SNS

Fašizmus. Pri tomto slove ma ako prvá napadne II. svetová vojna. Nemecko. Teroristická hrôzovláda. Židia. Koncentračné tábory. Mučenie. Smrť. Toto slovo však v sebe skrýva oveľa viac. Napríklad aj prehnaný nacionalizmus. S fašizmom sa mi v súvislosti so slovenskou realitou spája aj politická strana SNS (Slovenská národná strana). Dávno predtým, ako ju za fašistickú označil Miklós Duray...Aj keď sme na Slovensku. Aj keď nie sme vo vojne. Aj keď nežijeme v terorizme. Aj keď nemáme tábory. Aj keď nemučíme spôsobom, akým boli mučení Židia, Rómovia, homosexuáli, politickí väzni. Nezabíjame.

Žijeme v mieri. Na Slovensku. Vládnu nám... Vládne nám vláda. Okrem „pravých“ Slovákov tu žijú aj tí nepraví. Postavme im pred dom dvojkríž, aby nezabudli, na koho krásnom území sa to rozťahujú!

Keď toto píšem, mám tak trochu obavy, či na mňa niekto nepodá žalobu za hanobenie dobrého mena. (Slovo „dobré“ ma očividne mnoho zmyslov a tomuto nerozumiem.) Ja žiaden milión nemám. A čo by ste s nim robili? Dali na charitu? Na detský domov, v ktorom žijú malí Rómovia? Preboha, len to nie!

Je jasné, že milión pôjde na južné Slovensko. Na otváranie očí, napríklad aj pomocou dvojramenných krížov, s ktorým odpradávna my, praví Slováci a pravé Slovenky, spájame našu národnú hrdosť, len sme o tom zatiaľ nevedeli. Hneď sa mi tento slovenský vzduch lepšie dýcha.

Hitler nie je človek, ktorého smrť znamená koniec myšlienok jeho doby. Ako píše Dušan Hamšík vo svojej knihe Génius priemernosti: „Hitler (...) je potenciálne prítomný v našom svete.“ A ja pridávam, že nielen v našom svete, ale aj v našej dobe. A nielen Hitler, ale i ideológia sformulovaná v čase jeho pôsobenia a vládnutia. Aj dnes. A aj keby sme sa postavili na hlavu, urobili milión premetov dopredu i dozadu, prítomný tu bude.

Aby nenadobudol silu totálnej (a totalitnej) deštrukcie, musíme ho odhaliť, pomenovať. Iba tak porozumieme a je nám umožnené sa chrániť. Nie zbraňami, ani krížmi. Niekedy stačí aj myšlienka (o to lepšie, keď je to myšlienka nahlas vyslovená, veď na to máme ústa). Pretože nie je väčším šťastím zlého vládcu, keď ľudia nemyslia. Nie je nič horšie ako bezduchá poslušnosť. Pán Hamšík to vo svojej knihe už raz dokonale premyslel a pomenoval. Nech sa páči, tu je pár jeho úvah:

„Nezabúdajme, že prehnaný nacionalizmus bol (...) jedným z nosných pilierov, a dokonca predpokladov nacismu.„

„Nebezpečím každého vlastenectva je pretrvávajúca možnosť, že láska k sebe prejde v nelásku k druhým, že uznávanie vlastného národa vyústi v zneuznávanie druhého národa či druhých národov, že túžba po vlastnej veľkosti a sláve privolá túžbu po ponížení a podrobení druhých.“

Už z týchto pár viet je jasné, že tu na Slovensku nám nič nehrozí. Máme dostatočné sebavedomie na to, aby nami nemanipulovali. Predpoklady na to, aby sa z nás nestala poslušná masa priemerných ľudí, ktorým velí génius priemernosti.

Ku krížom ešte jedno krátke vysvetlenie. Jedno rameno kríža vyjadruje svetskú moc, druhé cirkevnú. A za tie prilepené vtáčie hovienka, za tie môžu maďarské turuli! Asi tu máme príliš málo slovenských vtákov.

Ako história ukazuje, často sú práve tí, ktorí chceli pre národ urobiť najviac, tými, ktorí mu nasadili najväčšie rany, ba dokonca ohrozili jeho existenciu. Táto myšlienka, sformulovaná Dušanom Hamšíkom, môže byť zároveň poučením pre tých, ktorí sa poučiť chcú.

Bolo by asi celkom rozumné, keby "milá" SNS pre tento národ radšej nič nerobila. Už to, že vôbec je a že je tam, kde je, sa mi ťažko trávi.