Výbor NR SR odporúča prehodnotiť štátnu stratégiu v oblasti bývania

Bratislava, 3. marca 2008, Nadácia Milana Šimečku

Odporúčania Výboru NR SR pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien týkajúce sa problematiky nútených vysťahovaní neplatičov, ktoré boli uznesením výboru zo dňa 29. januára 2008 adresované vláde SR, privítali dnes medzinárodné mimovládne organizácie Centrum pre práva na bývanie a vysťahovania (COHRE) so sídlom v Ženeve, Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti a slovenská Nadácia Milana Šimečku (NMŠ).<!--break-->

Uznesenie výboru NR SR bolo prijaté v nadväznosti na verejné vypočutie o problematike nútených vysťahovaní, ktoré sa za účasti poslancov NR SR, predstaviteľov vlády, štátnych orgánov, samospráv a mimovládneho sektora uskutočnilo na pôde parlamentného Výboru pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien dňa 10. októbra 2007.

Vo svojom januárovom uznesení výbor vyzval podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, zodpovedného za riešenie problematiky menšín a ľudských práv, v spolupráci s inými relevantnými vládnymi orgánmi prijať sériu opatrení, ktoré zahŕňajú systematické monitorovanie plnenia čl. 11.1. Medzinárodného paktu o hospodárskych, kultúrnych a sociálnych právach, vychádzajúc zo všeobecného výkladu Výboru pre hospodárske, kultúrne a sociálne práva č. 4 (právo na primerané bývanie) a č. 7 (ochrana pred nútenými vysťahovaniami) a dokumentov pripravených zvláštnym spravodajcom OSN pre primerané bývanie. Tieto medzinárodné dokumenty, ktoré sú pre Slovensko záväzné, majú za cieľ predchádzať núteným vysťahovaniam a vyzývajú zainteresované orgány, aby namiesto nútených vysťahovaní hľadali iné spôsoby riešenia problémov neplatičov. Masové nútené vysťahovania, pri ktorých sú často porušované zákony, postihli v ostatných dvoch rokoch na Slovensku takmer 2000 osôb, hlavne Rómov. Samosprávy, v ktorých k núteným vysťahovaniam došlo, pritom nevyužili žiadne zákonom stanovené možnosti, ktoré by pomohli situáciu riešiť a vysťahovaniam sa vyhnúť, akým je napríklad inštitút osobitného príjemcu.

Výbor NR SR zároveň vyzýva vládu, aby pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu s revidovanou Európskou sociálnou chartou presadila pristúpenie Slovenskej republiky aj k článkom 30 a 31 Charty, ktoré zabezpečujú právo na ochranu pred sociálnym vylúčením a právo na bývanie, ako aj k článku umožňujúcemu občanom podávať kolektívne sťažnosti proti konaniu štátnych orgánov a samospráv.

Výbor ďalej vyzval vládu, aby zvážila prijatie zákonnej úpravy, ktorá by obmedzila možnosti predaja obytných objektov vo vlastníctve obcí súkromným podnikateľom, pokiaľ v týchto objektoch bývajú nájomníci - osoby s trvalým pobytom v danej obci, a tým zabránila následnému vysťahovaniu obyvateľov novými vlastníkmi. Výbor tak reagoval na viacero prípadov, keď obce netransparentne odpredali lukratívne obecné nehnuteľnosti podnikateľom, ktorí následne doterajším nájomcom výrazne zvýšili nájomné alebo ich z bytov vysťahovali. Obce sa takto na často zbavovali problémových obyvateľov na úkor iných obcí, do ktorých noví majitelia sťahovali vysťahovaných nájomníkov.

Výbor NR SR pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien vyzval vládu SR, aby pristúpila k vypracovaniu ucelenej štátnej politiky sociálneho bývania a boja proti extrémnej chudobe v oblasti bývania a poskytla samosprávam pomoc pri tvorbe a realizácii ich vlastných stratégií sociálneho začleňovania vrátane nástroja sociálneho bývania. Výbor zároveň odporučil sériu nástrojov, opatrení a zásad, ktoré by štátna politika i lokálne stratégie mali využívať.

„Navrhované opatrenia sú dobre mienené a zodpovedajú potrebám slovenskej reality. Nevidíme dôvod, aby pán podpredseda vlády Čaplovič i celá vláda mali problém sa s nimi stotožniť. Prispeli by totiž k efektívnemu riešeniu problémov, ktorým v oblasti porušovania práv na bývanie čelíme,“ uviedol v reakcii na prijatie uznesenia parlamentného výboru programový riaditeľ NMŠ Laco Oravec.

Podľa výkonnej riaditeľky ERRC Very Egenbergerovej prijaté uznesenie je „významným momentom v dejinách ochrany ľudských práv na Slovensku.“ „Zaslúži si uznanie, pretože dokazuje, že slovenskí poslanci si plne uvedomujú závažnosť súčasných problémov spojených s porušovaním práv na primerané bývanie, ktorým čelia Rómovia na Slovensku. Veľmi veríme, že slovenská vláda venuje uzneseniu potrebnú pozornosť,“ dodala predstaviteľka medzinárodnej organizácie zaoberajúcej sa ochranou práv Rómov v Európe.

Zástupca riaditeľa COHRE Jean du Plessis pripomenul, že Slovensko bolo označené za jedného z troch najhorších porušovateľov práv na bývanie v roku 2007. „Implementáciu opatrení, ktoré navrhol parlamentný výbor, by sme vnímali ako významný a chvályhodný posun k riešeniu situácie, za ktorú bolo Slovensko kritizované,“ zdôraznil du Plessis.

Medzinárodná mimovládna organizácia COHRE označila v roku 2007 Slovenskú republiku za jedného z troch najhorších porušovateľov práv na bývanie na svete. Dôvodom bolo pretrvávajúce porušovanie práv Rómov na bývanie a ich nútené vysťahovania, pri ktorých vznikalo podozrenie z porušovania zákonných postupov a diskriminačného prístupu. V roku 2007 pokračoval trend z predchádzajúceho obdobia a boli zaznamenané masové nútené vysťahovania Rómov v Tornali, Kežmarku, Košiciach a Nových Zámkoch. Ďalšie nútené vyhlasovania hrozia v Prešove, Nitre, Levoči a Zlatých Moravciach.

COHRE kritizoval Slovensko aj za jeho neschopnosť presadiť do praxe rozhodnutie Výboru OSN pre elimináciu rasovej diskriminácie v prípade L.R. a ďalší proti Slovenskej republike, v ktorom výbor Spojených národov konštatoval porušenie medzinárodného práva ako dôsledok rasovej segregácie v bývaní v meste Dobšiná.