Mimovládne organizácie kritizujú nízku kvalitu novej rómskej koncepcie

Bratislava 27. marca 2008, Nadácia Milana Šimečku & Inštitút rómskej verejnej politiky

Nadácia Milana Šimečku a Inštitút rómskej verejnej politiky vyjadrujú sklamanie a znepokojenie nad kvalitou Strednodobej koncepcie rozvoja rómskych národnostných menšín, ktorú včera schválila Vláda SR. Zároveň navrhujú, aby schválená koncepcia bola nanovo prepracovaná a prerokovaná v širokej verejnej diskusii. Nakoľko v koncepcii nie je jasne popísaná analýza východiskovej situácie, nie sú jasne zadefinované problémy, vízia, ciele, návrhy opatrení, návrh rozdelenia zodpovedností, finančného zabezpečenia, časového horizontu, monitoringu a evaluácie vo vzťahu k jednotlivým opatreniam.

Ako uvádza Štefan Šarkőzy z Inštitútu rómskej verejnej politiky: „Určite je dôležité prijať na národnej úrovni koncepčný dokument presahujúci rámec funkčného obdobia jednej vlády. Pretože práve takýto materiál by mal jasne zadefinovať strednodobú stratégiu poskytujúcu základný rámec pre činnosť všetkých zaangažovaných inštitúcií. Avšak vzhľadom na závažnosť dokumentu sme presvedčení, že jeho kvalita nesmie byť na úkor kvantity. Je na škodu riešenia rómskej problematiky, že namiesto jasne stanovených a zrozumiteľných vízií a cieľov sa v dokumente používajú siahodlhé frázy, ktoré koncepciu iba zbytočne naťahujú a znefunkčňujú. Mnohé nedostatky ako napríklad vágne formulované návrhy opatrení vo všetkých rezortoch, nejasná zodpovednosť za ich plnenie, nepomenované finančné zdroje na ich realizáciu, absentujúci časový horizont vytvárajú z koncepcie iba ľúbivý propagačný materiál, ktorý môže poslúžiť vláde na vlastnú prezentáciu doma i v zahraničí, avšak ktorý nijako nemôže priamo prispieť k riešeniu neustále sa zhoršujúcej situácie Rómov na Slovensku.“

Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku: “Bolo by lepšie, ak by vláda najprv pripravila aj nadväzné akčné plány, o ktorých najnovšie hovorí a schválila koncepciu spolu s nimi. Namiesto toho sme sa však dočkali iba bezbrehého nerealizovateľného výpočtu rôznych nápadov do budúcnosti. Absencia jasnej vízie v koncepcii podľa nášho presvedčenia značne znižuje šance, že akčné plány sa stanú nástrojom skutočnej sociálnej zmeny. Pritom na Slovensku v minulých rokoch vznikli regionálne stratégie banskobystrického, prešovského a košického kraja, ktoré predstavujú asi ten najlepší základ pre realizáciu rôznych programov a opatrení, založených na dobrom poznaní problémov. Vládna koncepcia však na tieto stratégie nenadviazala, dokonca ich ani vôbec nespomína. Rovnako neboli naplnené ani opakované prísľuby podpredsedu vlády, Dušana Čaploviča, že nová koncepcia bude prijatá, až keď bude zabezpečené jej finančné krytie. Materiál schválený vládou sa odvoláva iba na rozpočtové zdroje niektorých rezortov na rok 2008 a na časť vyčlenených financií z eurofondov, ktoré však predstavujú iba malý zlomok financií, ktoré sa na plnenie koncepcie majú použiť.“

Peter Pollák z Inštitútu rómskej verejnej politiky dodáva: „Vo vzťahu k závažnosti problematiky, ktorou sa koncepcia zaoberá a časovému horizontu, v ktorom sa má realizovať, nemá schválený materiál adekvátnu profesionálnu kvalitu. Takýto zásadný materiál by mal byť výsledkom práce širokej skupiny odborníkov z rôznych oblastí, samotných Rómov nevynímajúc. V tomto prípade však vznikla koncepcia na princípe zhora-nadol, za zatvorenými dverami, čo podľa nás nezohľadňuje ani odborný, ani demokratický proces tvorby verejnej politiky.“