Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity otvorila tému násilia v rómskych rodinách

V súvislosti a pripravovanou autogramiádou knihy Evy Hurychovej Povedala som nie tyranovi, ktorú spoluorganizuje Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, považujem za potrebné povedať, prečo Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity otvára tému násilia v rodinách a považuje za potrebné o nej hovoriť aj z pohľadu rómskej komunity.

Rómska komunita je v súčasnosti vnútorne výrazne štruktúrovaná a jej veľká časť žije integrovane resp. separovane v rôznych regiónoch na Slovensku. Tieto komunity sú sčasti asimilované resp. mnohé žijú spôsobom života blízkym majorite. Napriek tomu je možné povedať, že prevažná časť Rómov vníma rodinu a v nej úlohu muža a ženy tradične. Násilie v rodinách ako také sa dotýka prevažne tej časti komunity, ktorá žije v segregovaných lokalitách, osadách vyčlenených na okraji spoločnosti, odkiaľ niet úniku. Rómska žena bez vzdelania fixovaná na svoju rodinu, ktorá nepozná svoje práva, je nútená často aj majoritnou spoločnosťou prijať násilie ako „normu.“ Tento fenomén však nie je súčasťou kultúrnej tradície. Je dôsledkom sociálneho vylúčenia komunity a veľkej izolovanosti komunít.

Domnievam sa preto, že je potrebné o téme násilia v rómskych rodinách v prostredí týchto komunít hovoriť otvorene. A musíme o tom hneď hovoriť z niekoľkých dôvodov.

Po prvé preto, aby majorita pochopila vnútornú štruktúru komunity a vnímala rozdiely medzi integrovanými a segregovanými rómskymi komunitami. Aby vnímala, že nie všetko, čo sa deje v segregovaných rómskych osadách, je súčasťou kultúrnej tradície Rómov, ale že veľká časť tohto spôsobu života má svoje sociálne príčiny. Domnievame sa, že práve téma násilia v rodinách paradoxne dáva šancu ukázať to, čo je skutočne tradičné a kultúrne na jednej strane a na druhej strane to, čo vzniklo v procese sociálneho vylučovania týchto komunít.

Po druhé preto, aby rómske ženy nielen v osadách, začali rozmýšľať nad svojim postavením ženy, aby vnímali svoje práva v spoločnosti a využívali ich predovšetkým vo vzťahu ku vzdelávaniu. Pretože bez vzdelania sú slabé a závislé. Vzdelanie im dá šancu byť samými sebou. Tento proces prebehol pred desiatkami rokov v celej spoločnosti a rómska komunita má dnes čo v tejto oblasti doháňať.

Chcem poprosiť všetkých, ktorí sa tejto téme budú venovať, aby ju vnímali citlivo, bez bulvarizácie, bez irónie. Poznávať samého seba nie je hanbou ani hriechom. Je hanbou, ak silnejší a mocnejší nedá šancu samému tento proces uskutočniť.

Anina Botošová
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity