Centrum pre bioetickú reformu, na čele s Janou Tutkovou, ukončilo svoju najnovšiu kampaň tento týždeň v Bratislave a Banskej Bystrici. Bilboardy, ktoré prirovnávajú interrupcie ku holokaustu židovského národa, stalinizmu a genocíde, sme si pozreli aj v hlavnom meste. Extrémisti a extrémistky nám ich ponúkli demagogicky a násilne.
Urazili ďalšiu časť populácie Slovenska, ktorá bola niekedy násilnou genocídou postihnutá. A v prvom rade, držiac sa prizmy OSOBNÉ je POLITICKÉ urazili mňa, občianku Slovenskej republiky, ktorej starí rodičia zahynuli v koncentračnom tábore Osvienčim a urazili tak aj moju integritu človeka, ženy so židovskými koreňmi.
Združenia podobné Centru pre bioetickú reformu, podporované krvilačnou ideológiou katolíckej cirkvi, nás opäť presviedčajú, že telo ženy je majetkom verejným, degradujú a redukujú existenciu žien len na ich reprodukčnú funkciu a neprichádzajú so žiadnymi konštruktívnymi riešeniami, ale práve naopak- stavajú Slovensko pred obrovskú demagógiu a nabádajú k legislatíve, ktorá by porušila naše záväzky voči Európskej únii, medzinárodné dohovory o ľudských právach a hlavne- k legislatíve, ktorá by porušila princípy slobody a zdravého rozumu.
Zákaz interrupcií nebol konštruktívnym riešením ani v jednej z krajín, v ktorej bol aplikovaný. Jeho výsledkom bolo explicitné násilie páchané na ženách a čísla Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré hovoria, že nelegálnu interrupcii podstúpi ročne vo svete 19 miliónov žien a 17 tisíc pri nej zomrie. Skutočne, pani Tutková, čo je vražda? Je to slobodná voľba ženy alebo údaj, ktorý ukazuje, že na následky ilegálnej interrupcie sa ako keby denne zrútilo jedno lietadlo plné žien v produktívnom veku? Pani Tutková, čo je vražda? Čo je genocída? Nezmyselné vraždenie, realizované v období Slovenského štátu na Slovensku aj tými, s ktorými si podávate ruky, alebo právo ženy na voľbu?
Nebudem diplomatická a nebudem argumentovať ženami, ktoré deti nemajú z čoho uživiť, ani ženami, ktoré boli znásilnené, ktoré sú svojím tehotenstvom ohrozované na živote, ani ženami, ktoré vedia, že deti, ktoré čakajú, budú mentálne alebo fyzicky postihnuté. Nebudem brať týmto ženám ich právo slobodne sa rozhodnúť, ani im odporúčať, že toto sú práve tie prípady, kedy môže byť ich svedomie po interrupcii očistené. Budem hovoriť o ženách, o ľuďoch, pretože aj ženy sú ľudia, pani Tutková a nie len maternice a vagíny. Je jedno, ako žena svoje dieťa počala, či existuje riziko pre dieťa alebo ženu samotnú, alebo koľko má žena peňazí na účte. Sloboda a možnosť voľby nepozná takéto hranice. Škoda, že to neviete...
