Problém s nosením moslimských šatiek
V posledných rokoch prebieha v Nemecku, ako aj v mnohých iných európskych krajinách, neutíchajúca diskusia o tom, ako sa vysporiadať s narastajúcou diverzitou v spoločnosti.
Jednen z najkontroverznejších problémov predstavuje nosenie šatiek moslimskými ženami. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici nemeckých spolkových štátov boli v posledných piatich rokoch zákony doplnené o zákazy, ktoré sa týkali práve žien, nosiacich šatky na hlavách vo verejných zamestaniach alebo v určitých typoch škôl.
Dôvody pre zavedenie reštrikcií
Štátni úradníci zdôvodňujú reštrikcie argumentom, že učitelia a učiteľky majú povinnosť zabezpečovať náboženskú a ideologickú neutralitu školy. Neexistuje však žiaden dôkaz o tom, že by učiteľské pôsobenie žien, proti ktorým boli doposiaľ spomínané reštrikcie uplatnené, túto povinnosť porušovalo. Zákazy sú tým pádom už apriori postavené na domnienke, že iba samotné nosenie šatiek ohrozuje neutralitu verejných inštitúcií. „Ľudia by mali byť posudzovaní na základe ich pôsobenia, a nie na základe obrazu, aký im prisudzujeme podľa náboženských symbolov, ktoré nosia,“ povedala pre medzinárodnú organizáciu Human Rights Watch (HRW) Haleh Charhrokh, výskumníčka v divízii HRW pre Európu a strednú Áziu. „V prípade, že ide o konkrétne individuálne prípady, mali by sa riešiť pomocou bežných disciplinárnych postupov, od prípadu k prípadu.“
Navrhovatelia zákazu nosenia šatiek argumentujú aj tým, že podobné obmedzenia chránia ženy pred utláčaním a podporujú ich slobodnú voľbu. Napriek tomu všetky opýtané ženy, ktoré HRW zapojila do svojho výskumu, tvrdia, že nosenie šatiek si zvolili slobodne. Dokonca ani ženám, ktoré sú do nosenia šatiek nútené, ale napriek tomu môžu vykonávať povolanie učiteľky, nepomôže zákon, ktorý im bráni v prístupe k ich profesii. Niektoré ženy zasiahnuté týmto zákonom upozornili na to, že namiesto oslobodenia sa dočkali zhoršenia svojho spoločenského postavenia. Slovami jednej ženy pre organizáciu HRW: „Pokiaľ sme boli v školách upratovačkami, nikto v šatkách problém nevidel.“
Podporujú tieto zákazy náboženskú a ideologickú neutralitu alebo skôr diskrimináciu?
Žiadny zo spomínaných zákonov, ktoré zakazujú propagáciu náboženských symbolov a oblečenia, sa nezameriava priamo voči moslimským šatkám. Zákazy nosenia moslimských šatiek sa ukrývajú za podporovanie všeobecnej ideologickej a náboženskej neutrality vo výzore a spôsobe obliekania sa - najmä zamestnankýň a zamestnancov v školstve. Právnik a odborník na problematiku diskriminácie menšín Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku však naopak zastáva názor, že „zákaz šatiek v zásade neprispieva nijako ku kultúrnemu alebo náboženskému porozumeniu a zmiereniu, ale práve naopak, podnecuje vzájomný odstup.“
Zaujímavé navyše je, že väčšina štátov, ktoré tieto zákazy prijali, uznáva určité výnimky – a to symboly, ktoré prezentujú západnú náboženskú tradíciu, najmä kresťanstva a judaizmu. Aj doposiaľ jediné súdne kauzy, spojené so snahou uplatniť dané zákony, sa týkali práve prípadov nosenia moslimských šatiek. „Tvrdenie, že tieto reštrikcie nie sú diskriminujúce, neobstojí,“ tvrdí Chahrokh. „V praxi vidno, že jediní ľudia, ktorých sa týkajú, sú moslimské ženy, ktoré nosia šatky.“ V zhode s týmto názorom sa o spomínanom prijatí zákazu nosenia náboženských symbolov v Nemecku vyjadrila aj právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan a demokracia: „Zakazovanie nosenia výrazných náboženských symbolov je diskrimináciou z dôvodu náboženstva, ktorá môže mať navyše veľmi výrazné rodové dopady – ako ukázal aj prípad moslimských žien v Nemecku, ktorých rodovú identitu nemožno oddeliť od ich náboženskej identity. Skutočnosť, že takýto zákaz by nemal rovnako negatívny dopad na moslimských mužov, je jasným indikátorom, že nejde iba o diskrimináciu na základe náboženstva, ale aj o diskrimináciu na základe pohlavia.“
Názor HRW na porušovanie ľudských práv pod záštitou nových zákonov
Na základe získaných poznatkov sa medzinárodná organizácia Human Rights Watch rozhodla preskúmať zákony a politiku ôsmich nemeckých spolkových štátov, ktoré upravujú nosenie náboženských symbolov. Zistili, že tieto zákony - či už explicitne alebo prostredníctvom ich aplikácie - podporujú diskrimináciu voči moslimským ženám a vylučujú ich ako z učiteľského, tak aj z iných verejných zamestnaneckých sektorov z dôvodu ich náboženského presvedčenia. V praxi tieto zákony predstavujú aj formu rodovej diskriminácie, keďže prakticky nútia ženy, aby si vybrali medzi zamestnaním alebo manifestáciou svojho náboženského vyznania.
Ako výsledok svojho rozsiahleho, viac ako osemmesačného skúmania, vypracovala HRW 67-stranovú správu s názvom Diskriminácia v mene neutrality: Zákaz nosenia šatiek pre učiteľky a verejné pracovníčky v Nemecku. Správa analyzuje dopad aplikácie spomínaných zákazov na dodržiavanie ľudských práv, ako aj na individuálne životy moslimských žien-učiteliek. Ukazuje sa, že mnohé z nich, aj profesijne staršie, prinútili zákazy zanechať ich učiteľskú kariéru a odsťahovať sa z Nemecka, kde prežili celý svoj dovtedajší život. Takéto zákony a praktiky považuje organizácia HRW za podkopávanie individuálnej autonómie a voľby, súkromia a sebavyjadrenia moslimských žien podobným spôsobom ako v krajinách, ktoré, naopak, ženy nosiť šatky nútia. HRW apeluje na vlády jednotlivých spolkových štátov, aby prepracovali legislatívu ohľadom prohibície náboženského oblečenia a symbolov a zaistili, aby sa ich zákony a politika zosúladili s nemeckými medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv. Predovšetkým by nemecké štáty mali zaručiť, že prijímané predpisy nebudú podporovať diskrimináciu na základe náboženského presvedčenia, a ani rodovú diskrimináciu.
Občan a demokracia
Tatiana Cárová
Spracované podľa Human Rights Watch
