admin
Rodina
po nábreží koník beží koník vraný
číže si ty šuhajíček namaľovaný…
„Čo bolo dnes v škole, Maťko?“
„Nič.“
„Akože nič? Bol si tam vôbec?“
„Jasné, že som tam bol…“
„No a? Čo sa tam dnes dialo?
„Nič. Blbosti.“
Kalendárka 2009: práca Ženina NEmánikdy koncaaa…..
ASPEKT
V poradí už deviata aspektovská kalendárka obsahom napĺňa patriarchálnu múdrosť Práca ženina nemá nikdy konca. Čítankou ženských povolaní vás prevedie tvár „ženskej“ práce – šlabikárová učiteľka. Spoznáte v nej vynálezkyne počítača, klaviristky, archeologičky, námorníčky, spisovateľky, hudobníčky, Shakespearove sestry, múzy, bezdomovkyne, robotníčky, lekárky, ženy v domácnosti, riaditeľky, dozorkyne, popolušky, poslankyne, političky, matky, perfektné ženy, učiteľky, exmanželky, cybergrrrls… Čítajte viac
Janka Debrecéniová: Je chimérou si myslieť, že právo je objektívne a neutrálne (2. časť)
Ako vznikal antidiskriminačný zákon?
Antidiskriminačný zákon bol prijatý až na tretí pokus v roku 2004. Prvé dva razy – v roku 2002 a 2003 – neprešiel, pretože parlament o ňom odmietol rokovať. Tretíkrát sme už ale mali nôž na krku, pretože Slovensko bolo členskou krajinou EÚ a keby zákon nebol prešiel, máme problém. Toto zas poukazuje na fakt, že potreba riešiť otázky diskriminácie nie je v najvyšších politických štruktúrach zvnútornená.
V krajinách ako Veľká Británia alebo Spojené štáty začala antidiskriminačná legislatíva vznikať niekedy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a u nás sme s tým mali problém ešte v roku 2002 alebo 2003. Ani v roku v roku 2004 prijímanie zákona nebolo úplne bezproblémové, prešiel v podstate v minimalistickej verzii a aj to len preto, aby sme sa vyhli problémom v Európskej únii. Antidiskriminačný zákon teda nevznikal z presvedčenia ľudí, ktorí sú v podstate zodpovední za dodržiavanie ľudských práv a princípu rovnosti. Takže to je opäť jeden z dôkazov, že to v najvyšších mocenských štruktúrach stále nie je dobre nastavené a že stále treba pracovať na tom, aby reprezentanti a reprezentantky verejnej moci začali byť na témy diskriminácie a stereotypizácie vnímaví a vnímavé a aby nadobudli vnútorné presvedčenie, že je potrebné začať s tým pracovať.
Adriana Lamačková: CEDAW a mimovládne organizácie (stručný prehľad)
Aktívna participácia občianskej spoločnosti na dodržiavaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v súčasnosti považuje skôr za pravidlo než výnimku. Mimovládne organizácie sa stali hlavnými aktérkami v dohliadaní nad plnením ľudskoprávnych záväzkov vyplývajúcich či už z právnych predpisov, alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými sú jednotlivé štáty viazané. Tak je to aj v prípade ochrany práv žien na národnej i medzinárodnej úrovni.
Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť. Čítajte viac
Diskriminácia v zamestnaní na základe veku: Prípad Werner Mangold v. Rüdiger Helm
Pán Mangold, vtedy 56-ročný, uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú s pánom Helmom. Podľa pána Mangolda je článok zmluvy, ktorý obmedzuje platnosť tejto zmluvy, v rozpore s dohodou a smernicou 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecné podmienky pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Účelom tejto smernice je stanovenie rámca pre boj proti diskriminácií v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.
Súdny dvor v tejto veci podal výklad smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES) a smernice o rámcovej dohode o práci na dobu určitú (1999/70/ES). Účelom rámcovej dohody je vytvoriť podmienky na zamedzovanie nezákonného využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Zákaz diskriminácie na základe veku je dôležitou súčasťou zásad zamestnanosti a pri podpore rozmanitosti pracovných síl.
Smernica o rovnosti zaobchádzania sa má podľa súdu vykladať v tom zmysle, že neodporuje takej právnej úprave, ktorá z dôvodov spojených s potrebou podporiť zamestnanosť znížila vekovú hranicu, za ktorou je možné uzatvárať zmluvy na dobu určitú bez obmedzení. Pod pojmom zásada rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia. O priamu diskrimináciu ide, ak sa na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácií zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou. Podľa tejto smernice si môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú vo vnútroštátnej právnej úprave objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy.
Nemecká právna úprava obsahovala možnosti uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú najviac na 2 roky s možnosťou predĺženia tejto zmluvy najviac trikrát a vznik zmluvy na dobu určitú viazala na existenciu objektívneho dôvodu. V prípade pracovníkov starších ako 52 rokov sa už objektívny dôvod nevyžadoval, čím sa odôvodňovala potreba podporovať zamestnávanie starších osôb v Nemecku.
Súd sa vyslovil, že uplatnenie tejto vnútroštátnej úpravy, vedie k situácii, že všetkým pracovníkom a pracovníčkam, ktorí/é dosiahli vek 52 rokov, či už boli pred uzavretím zmluvy nezamestnaní/é alebo nie a bez ohľadu na dĺžku trvania prípadnej nezamestnanosti, možno bez rozdielu navrhovať pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré možno neobmedzene veľa ráz predlžovať. A tak je táto kategória pracovníkov a pracovníčok, vymedzená výlučne na základe veku, v podstatnej časti svojej profesionálnej kariéry vystavená riziku, že nebude požívať výhody stabilného zamestnania.
Takáto právna úprava, ktorá za jediné kritérium na uplatnenie pracovnej zmluvy na dobu určitú považuje vek pracovníka/pracovníčky bez toho, aby bolo preukázané, že stanovenie vekovej hranice ako takej (bez ohľadu na predchádzajúci pomer na dobu neurčitú, situáciu na trhu práce či osobnú situáciu) je objektívne nevyhnutné na uskutočnenie cieľa profesionálneho začlenenia starších nezamestnaných pracovníkov a pracovníčok, sa má považovať za úpravu, ktorá prekračuje rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné a nemôže byť ospravedlniteľná v zmysle smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES).
Dokumenty:
- Rozsudok súdneho dvora z 22. novembra 2005, Werner Mangold proti Rüdiger Helm, „Smernica 1999/70/ES – Doložky 2, 5 a 8 rámcovej dohody o práci na dobu určitú – Smernica 2000/78/ES – Článok 6 – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Diskriminácia na základe veku“
- Vo veci C 144/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Arbeitsgericht München (Nemecko) z 26. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 17. marca 2004, ktorý súvisí s konaním: Werner Mangold proti Rüdiger Helm
Diskriminácia z dôvodu vierovyznania: Vybrané rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva
Sloboda svedomia a vierovyznania je chránená čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Okrem toho Dohovor obsahuje aj čl. 14, ktorý chráni pred diskrimináciou zo strany štátu, ale len v súvislosti s ochranou práv a slobôd zakotvených v Dohovore. Osoba sa môže teda sťažovať na porušenie zákazu diskriminácie len v súvislosti s porušením iného práva, napr. slobody slova, slobody združovania, slobody vierovyznania a pod.
Až do 90. rokov 20. storočia existovalo relatívne málo rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) na tému slobody vierovyznania. Bolo to zapríčinené jednak tým, že demokratické štáty západnej Európy v zásade toto právo rešpektovali a problém nových či pre Európu netradičných náboženstiev nebol ešte vtedy taký vypuklý, ako aj tým, že v otázkach náboženstva či morálky už tradične ESĽP dával relatívne veľkú slobodu členským štátom na určenie vlastných hraníc, kedy je vhodné či nevyhnutné slobody jednotlivcov obmedziť. Bolo to odôvodňované kultúrnymi a historickými odlišnosťami jednotlivých štátov či regiónov.
Situácia sa zmenila, keď do Rady Európy vstúpili štáty bývalého komunistického bloku, v ktorých sa vzťah štátu k cirkvám či náboženským skupinám nanovo formoval. Z tohto obdobia existuje niekoľko zaujímavých rozsudkov, v ktorých bolo posudzované porušenie slobody vierovyznania a zákazu diskriminácie z dôvodu vierovyznania.
Tento zoznam obsahuje prípady, v ktorých sa Európsky súd vyjadroval k problémom aktuálnym aj v slovenskej spoločnosti, ako napr. či a nakoľko sú prekážky pri registrovaní náboženských skupín zasahovaním do slobody vierovyznania (pričom sa spravidla jedná o menšinové náboženské skupiny), kedy je možno slobodné šírenie viery nazvať prozelytizmom a zakázať ho, či a v akých prípadoch môže štát zasahovať do konfliktov medzi rôznymi náboženskými skupinami.
Hoci sa ESĽP vo väčšine prípadov vyjadroval len k porušeniu čl. 9 a považoval týmto za vyriešenú aj otázku čl. 14, diskriminácia sa prelína všetkými týmito prípadmi. Súd v týchto rozsudkoch poskytuje dôležitú interpretáciu obsahu slobody vierovyznania, keď hovorí napríklad, že štát má povinnosť aktívne chrániť ľudí pred porušovaním slobody vierovyznania či zákazu mučenia aj zo strany súkromných osôb, alebo že odmietnutie registrácie náboženskej spoločnosti môže byť porušením slobody vierovyznania, nakoľko táto zahŕňa aj existenciu organizačných štruktúr. Vo všetkých vybraných prípadoch ide o porušenie práv príslušníkov a príslušníčok náboženských menšín, ktoré sú znevýhodňované oproti väčšinovým náboženstvám.
Pozn.:
Výňatky z rozsudkov v slovenčine boli spracované tak, aby sa s nimi pohodlne pracovalo. Pre prípadné podrobnejšie štúdium je ku každému textu priložený aj rozsudok v originále v angličtine.
PRÍPADY
Neodôvodnené odmietnutie štátneho úradu registrovať cirkev: Moskovská scientologická cirkev proti Rusku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 44 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 141 kB)
Odmietnutie zo strany štátu zaregistrovať náboženskú skupinu (zmeny v štatúte a príslušnosť k patriarchátu): Svyato-Mykhaylivska farnosť proti Ukrajine, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 40 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 257 kB)
Zasahovanie štátu do vnútorných záležitostí náboženskej komunity prostredníctvom registrácie: Hasan a Chausch proti Bulharsku, 2000
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 36 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 218 kB)
Zasahovanie štátu do záležitostí cirkví prostredníctvom odmietnutia registrácie – Jedna pravoslávna cirkev už je, načo ďalšia?: Metropolitná cirkev Besarábia a ďalší proti Moldavsku, 2002
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 36 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 237 kB)
Prepustenie zo zamestnania z dôvodu vierovyznania: Prípad Ivanova proti Bulharsku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 44 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 145 kB)
Násilný útok na Svedkov Jehovových a nečinné prizeranie sa štátu: Prípad 97 členov kongregácie Svedkov Jehovových z Gldani proti Gruzínsku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 35 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 251 kB)
Prozelytizmus či sloboda šírenia svojej viery?: Prípad Kokkinakis v. Grécko, 1993
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 41 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 228 kB)
Odlišné posúdenie prozelytizmu v armáde a medzi civilnými osobami: Larissis a ďalší proti Grécku, 1998
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 38 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 199 kB)
Texty spracovala Kristína Sabová
Konzultácie a redakcia Zuzana Fialová