admin

Na ceste k rovnosti
OaD
Publikácia Na ceste k rovnosti opisuje aktivity a výstupy rovnomenného projektu. Obsahuje kľúčové zistenia výskumov realizovaných v rámci projektu, prípadové štúdie, závery verejných diskusií, odporúčania i stručný popis jednotlivých aktivít realizovaných v úzkej partnerskej spolupráci štyroch mimovládnych organizácií – Občan a demokracia, Inštitút pre verejné otázky, Partners for Democratic Change Slovensko a Hlava98. Publikácia je správou z projektu určenou širokej i odbornej verejnosti a tvorcom verejných politík. Bola vydaná v slovenskom a anglickom jazyku. Čítajte viac

Janka Debrecéniová: Je chimérou si myslieť, že právo je objektívne a neutrálne (1. časť)
Cieľom tohto rozhovoru je predstaviť ťa profilovo, cez tvoju životnú dráhu, osobné názory a skúsenosti. Začnem teda celkom neoriginálne – kedy si sa začala zaujímať o ľudské práva, diskrimináciu, čo v tebe vzbudilo tento záujem?
Ja som asi mala veľké šťastie v tom, že som chodila na Bilingválne anglicko-slovenské gymnázium do Sučian. Celý projekt sa začal tesne po novembri 1989 a ja som bola v druhom ročníku, ktorý tam nastúpil. Bola to veľmi kvalitná škola so silným obsadením z britskej strany. Boli tam britskí učitelia a učiteľky, išli sme čiastočne podľa britských osnov, nad školou držala ochrannú ruku Britská rada….
Po celý čas môjho štúdia tam vládol obrovský entuziazmus, obrovská sloboda. Bol to slobodný priestor plný nadšencov a najmä nadšenkýň, ktoré nás – sčasti programovo a sčasti intuitívne – formovali a dávali nám pocítiť ten pravý obsah jednak slobodného vzdelávania, a jednak slobodného bytia a slobodného fungovania v nejakej komunite. Takže si myslím, že tam niekde to vzniklo, že tam niekde sú tie prvopočiatky toho, čo sa u mňa neskôr preklopilo profesijne.

Zuzana Magurová: Sexuálne obťažovanie
Výbor na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien vydal v r. 1992 Všeobecné odporúčanie č. 19 o násilí voči ženám. Podľa neho sexuálne obťažovanie zahŕňa také nepríjemné sexuálne motivované prejavy správania ako fyzické kontakty a sexuálne návrhy, poznámky so sexuálnym podtónom, predvádzanie pornografie a sexuálnej túžby, či už slovne, alebo konaním. Také správanie môže byť ponižujúce a môže ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť – je diskriminačné, ak sa žena odôvodnene domnieva, že jej námietka/sťažnosť by ju mohla znevýhodniť v súvislosti s jej zamestnaním, vrátane prijatia do zamestnania alebo povýšenia, alebo ak také konanie vytvára nepriateľské pracovné prostredie.
Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť. Čítajte viac

Jarmila Lajčáková: Dočasné vyrovnávacie opatrenia / Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy
„Vychádzajúc najmä z medzinárodného práva a doterajšej ústavnej judikatúry, analýza poukazuje na zásadné koncepčné a logické nedostatky v argumentácii väčšinového nálezu ústavného súdu. Materiálne chápanie rovnosti vyplývajúce zo základných princípov ústavy, ktorými sú spravodlivosť a ochrana ľudskej dôstojnosti, podporujú dočasné vyrovnávacie opatrenia smerujúce k zabezpečeniu rovnosti príležitostí pre znevýhodnené skupiny vrátane etnických, rasových či národnostných menšín“.
Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť. Čítajte viac

Ivana Radačić: Feministické právne teórie
Nájsť odpoveď na otázku, čo je to feministická právna veda, nie je jednoduché. Katherine Bartlett definuje tento odbor ako „spleť rozmanitých perspektív alebo systémov, ktorými možno analyzovať súčasný reálny, ale aj možný ideálny vzťah medzi právom a rodom.“ Christine Littleton zasa definuje feministickú právnu vedu ako odbor, ktorý zahŕňa „všetky snahy o vysvetlenie, kritické pochopenie a zmenu zákona tak, aby to bolo v záujme žien a z ich perspektívy.“ Kým táto definícia vychádza z problematického pojmu esencializmus, poukazuje zároveň na to, že feministická právna veda je zakotvená v skúsenosti žien a jej cieľom je transformácia práva. Vskutku možno povedať, že feministická právna teória je zameraná na prax.
Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť. Čítajte viac

Čokoláda so šľahačkou
čoko čoko čokoláda
aj roláda aj pomáda
Dobroš sedí v cukrárni a čaká na Natáliu. Premýšľa, či to s ňou nemá ukončiť. Mal by si nájsť nejakú novú. V duchu hesla „do nového roku s novou babou“. Lebo, keď sa to tak vezme, s touto starou žije už dva roky a ďalšie sviatky sa mu s ňou tráviť nechce. Predstavuje si, ako by mohol vymeniť starú za novú, ako v tej reklame na chladničku, alebo na škodovku. V reklame zakopú starú chladničku v poli, takže je jasné, že keď vymeníš a nezakopeš, správaš sa ekologicky. Lebo, aj keby si Dobroš nakúpil sedemsto fliaš chľastu s tým citrusom, čo to teraz reklamujú, akože – roztočíme to na Vianoce -, s Natáliou si už veľa srandy neužije. Je s ňou nuda a ešte mu aj neznesiteľne organizuje život. Jej matka ho bude určite lanáriť na sviatky. Jej sestra, ktorá má každú chvíľu porodiť, bude najdôležitejšia postava rodiny. Akože svokor a akože švagor budú zasa mať svalnaté reči a budú strašne dôležití. Dobroš by mohol ujsť k mame a sestre, ale to je úplne príšerná predstava. Aj keď, asi vždy lepšie než táto, nedajbože, nastávajúca rodina. Čítajte viac
