Osobnosti
Darina Arce: Ženy sa nerodia s vareškou v ruke
Aktuality.sk
Dáma si dala ovocný čaj. Ja kolu. Z kaviarne som odchádzal s takmer dvojhodinovým záznamom. Feministka Darina Arce hovorí veľmi zaujímavo.
● Ste feministka?
(smiech) Záleží od toho, čo si pod pojmom feminizmus predstavujete. Určite sa pokladám za človeka, ktorý si myslí, že ženy majú rovnaké práva ako muži, že nie sme rovnakí, ale sme si rovní, že by sme mali mať rovnaké príležitosti. Za rovnakú prácu by sme mali byť rovnako oceňovaní. Ja pod pojmom feminizmus chápem toto. Viem však, že veľa ľudí nie. Čítajte viac
Šarlota Pufflerová: Musí byť jasné, kto za čo nesie zodpovednosť
Pravda.sk
Tak ako sa budú meniť potreby ľudí napríklad v súvislosti so starnutím obyvateľstva, zmenia sa aj problémy, ktoré riešia jednotlivé ministerstvá. Aj preto zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny považuje Šarlota Pufflerová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť za krok späť.
● Spolu s ďalšími mimovládkami protestujete proti zrušeniu postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. Prečo je ten úrad taký dôležitý?
Ľudské práva sa prejavujú vo všetkých politikách, ktoré štát robí. Ľudské práva, to je napríklad právo na slušné bývanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, právo na informácie. Ich dodržiavanie súvisí s prácou polície, týkajú sa teda ministerstva vnútra, so sociálnymi vecami, teda aj ministerstva práce a sociálnych vecí a podobne. Sú to naše práva. Čítajte viac
Janka Debrecéniová: Antikoncepcia nie je lifestylová záležitosť
Pravda
Právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová upozorňuje na dôležitosť preplácania antikoncepcie z verejných zdrojov.
● Ako vnímate snahu ministra zdravotníctva uzákoniť zákaz preplácania antikoncepcie?
V zákone o umelom prerušení tehotenstva platí ustanovenie, podľa ktorého má štát ženám poskytovať bezplatne všetku antikoncepciu, ktorá je na lekársky predpis. A všetka ženami používaná antikoncepcia je na lekársky predpis. To, že sa to dnes neuplatňuje, je porušovanie platnej legislatívy, pretože žiadna používaná antikoncepcia nie je ženám preplácaná z verejného zdravotného poistenia, okrem sterilizácie, ak je zdravotne indikovaná. Čo je pre mnohé ženy nevyhovujúca metóda, ak by naozaj otehotnenie bolo hrozbou pre ich zdravie. A tlačí ich to do rozhodovania sa výlučne o sterilizácii, čo nie je v poriadku. Čítajte viac
Laco Oravec: Aj my sme zažili malé Nórsko. Počas masakra v Devínskej
HNonline.sk
Tragédia v Nórsku, zdá sa, nastolila otvorenú diskusiu o multikulturalizme a prisťahovalcoch. Nie niekde ďaleko vo svete, ale tu u nás. O tom ako vnímame cudzincov, či sme tolerantní voči iným kultúram a náboženstvám hovorí programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.
● Aká je podľa vás verejná diskusia v otázkach migrácie na Slovensku?
Témy, týkajúce sa migrantov, sa u nás objavujú skôr príležitostne a hlavne v súvislosti s dianím v zahraničí, ako napríklad africké revolúcie či vyčíňanie Breivika v Nórsku. Zjednodušene, verejný ani politický diskurz tu neexistuje. Žiadna politická strana víziu o migračnej politike zatiaľ nemá. Hoci je zrejmé, že starneme, a aj preto budeme potrebovať pracovnú silu a tou sú práve migranti. Čítajte viac
Janka Debrecéniová: Je chimérou si myslieť, že právo je objektívne a neutrálne (2. časť)
Ako vznikal antidiskriminačný zákon?
Antidiskriminačný zákon bol prijatý až na tretí pokus v roku 2004. Prvé dva razy – v roku 2002 a 2003 – neprešiel, pretože parlament o ňom odmietol rokovať. Tretíkrát sme už ale mali nôž na krku, pretože Slovensko bolo členskou krajinou EÚ a keby zákon nebol prešiel, máme problém. Toto zas poukazuje na fakt, že potreba riešiť otázky diskriminácie nie je v najvyšších politických štruktúrach zvnútornená.
V krajinách ako Veľká Británia alebo Spojené štáty začala antidiskriminačná legislatíva vznikať niekedy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a u nás sme s tým mali problém ešte v roku 2002 alebo 2003. Ani v roku v roku 2004 prijímanie zákona nebolo úplne bezproblémové, prešiel v podstate v minimalistickej verzii a aj to len preto, aby sme sa vyhli problémom v Európskej únii. Antidiskriminačný zákon teda nevznikal z presvedčenia ľudí, ktorí sú v podstate zodpovední za dodržiavanie ľudských práv a princípu rovnosti. Takže to je opäť jeden z dôkazov, že to v najvyšších mocenských štruktúrach stále nie je dobre nastavené a že stále treba pracovať na tom, aby reprezentanti a reprezentantky verejnej moci začali byť na témy diskriminácie a stereotypizácie vnímaví a vnímavé a aby nadobudli vnútorné presvedčenie, že je potrebné začať s tým pracovať.
Janka Debrecéniová: Je chimérou si myslieť, že právo je objektívne a neutrálne (1. časť)
Cieľom tohto rozhovoru je predstaviť ťa profilovo, cez tvoju životnú dráhu, osobné názory a skúsenosti. Začnem teda celkom neoriginálne – kedy si sa začala zaujímať o ľudské práva, diskrimináciu, čo v tebe vzbudilo tento záujem?
Ja som asi mala veľké šťastie v tom, že som chodila na Bilingválne anglicko-slovenské gymnázium do Sučian. Celý projekt sa začal tesne po novembri 1989 a ja som bola v druhom ročníku, ktorý tam nastúpil. Bola to veľmi kvalitná škola so silným obsadením z britskej strany. Boli tam britskí učitelia a učiteľky, išli sme čiastočne podľa britských osnov, nad školou držala ochrannú ruku Britská rada….
Po celý čas môjho štúdia tam vládol obrovský entuziazmus, obrovská sloboda. Bol to slobodný priestor plný nadšencov a najmä nadšenkýň, ktoré nás – sčasti programovo a sčasti intuitívne – formovali a dávali nám pocítiť ten pravý obsah jednak slobodného vzdelávania, a jednak slobodného bytia a slobodného fungovania v nejakej komunite. Takže si myslím, že tam niekde to vzniklo, že tam niekde sú tie prvopočiatky toho, čo sa u mňa neskôr preklopilo profesijne.