Uncategorized

Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie: Prípad Salgueiro

Mladí kriminalisti?

Dekriminalizácia, či dokonca legalizácia marihuany sú témy, ktorým sa slovenskí politici venovali doposiaľ sporadicky alebo vôbec nie. Pred nedávnymi voľbami otvorila diskusiu na túto tému politická strana SaS. Konečne sa aj na Slovensku našli politici, ktorí sa nezľakli straty voličov a za to im patri pochvala. Otvoriť diskusiu na túto tému sa včera popoludní pokúsili aj mladí ľudia na akcii nazvanej symbolicky Zelený štvrtok. Zelený ako tráva, zelený štvrtok ako významný sviatok najčastejších odporcov dekriminalizácie marihuany na Slovenku – kresťanov. Sám som sa tohto pochodu zúčastnil a musím pochváliť organizátorov a tiež aj policajtov za skvelé zvládnutie tejto akcie. Polícia si tento raz dala pozor a nedala priestor na kritiku svojej práce ako sa stalo pri posledných pochodoch venujúcich sa slobode jednotlivca. Čítajte viac

Tá oná, rovnosť rodová

Dobroš sedí v zasadačke a počúva šéfovo hodnotenie reklamnej kampane. Viktor chváli kampaň na vodku, ktorej spoluautorom je Dobroš. S Tónom na tom robili dosť dlho a už sa to črtá. Ako hovorí Viktor – pekne sa to črtá. Bude sa točiť spot, návrhy bilbordov už pôjdu do tlače, konečne. Kolegovia sa vyjadrujú k tomu, či je slogan dobrý alebo ešte lepší, či sa herci a herečky hodia na postavy, ktoré budú stvárňovať, a tak.

Čítajte viac

Women On Waves v. Portugalsko

Dňa 3. februára 2009 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal rozsudok vo veci Women On Waves v. Portugalsko. V rozsudku konštatoval porušenie práva slobodne sa zhromažďovať ako jedno zo základných práv, ktoré garantuje Európsky dohovor o ľudských právach.

Tri mimovládne organizácie Women On Waves, Safo et Nao te Prives, Grupo de Defesa dos Direts Sexuais žalovali Portugalsko za porušenie práva na slobodu prejavu a práva slobodne sa zhromažďovať. Uvedené mimovládne organizácie majú za cieľ podporovať diskusiu o práve žien na interrupciu.

Nadácia Women On Waves má sídlo v Amsterdame a bola pozvaná svojimi portugalskými partnermi (Safo et Não te Prives, Grupo de Defesa dos Direitos Sexuais) do Portugalska. Cieľom tohto stretnutia mala byť podpora diskusie o reprodukčných právach žien vrátane podpory depenalizácie dobrovoľných interrupcií v Portugalsku. Za týmto účeľom si nadácia Women On Waves prenajala loď Borndiep, na ktorej sa malo uskutočniť zhromaždenie. Okrem uvedených aktivít chceli realizovať aj semináre so zameraním na prevenciu prenosných pohlavných chorôb, o plánovaní rodičovstva a o depenalizácii dobrovoľných interrupcií v Portugalsku. Uvedené aktivity sa mali uskutočniť od 30. augusta do 12. septembra 2004.

Zatiaľ čo loď Borndiep sa približovala k teritoriálnym vodám Portugalska, Úrad pre dohľad nad morom vydal rozhodnutie, ktorým zakázal vstup tejto lode do pobrežných vôd Portugalska. Podľa názoru orgánov Portugalska, loď Borndiep, na ktorej boli členky nadácie Women On Waves, mienila vstúpiť do teritoriálnych vôd Portugalska s cieľom vykladať, distribuovať a podporovať farmaceutické produkty, ktoré nie sú povolené tamojším ministerstvom zdravotníctva.

Podľa názoru portugalských orgánov chceli členky nadácie Women on Waves taktiež podnecovať a povzbudzovať verejné zhromaždenia v oblasti práva ženy na interrupciu, ktorá bola v Portugalsku zakázaná, pokiaľ žena nebola v nebezpečenstve ohrozenia života a vykonávať nepovolené činnosti ako napr. potraty, ktoré odporujú právnemu poriadku Portugalska. Portugalské orgány sa domnievali, že chceli aj prevádzkovať činnosti majúce charakter zdravotnej starostlivosti bez kontroly alebo povolenia portugalských úradov a tým vytvárať nebezpečenstvo pre verejné zdravie.

Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva nič nenaznačovalo úmysel sťažovateľov poskytovať ženám zmienené farmaceutické produkty alebo vykonávať uvedené nepovolené činnosti. ESPĽP tiež zastával názor, že Portugalsko malo aj iné demokratické možnosti, ktoré by v menšej miere zasahovali do práv sťažovateľov ako zakázať vstup lode do pobrežných vôd a poslať na ňu vojenské loďstvo. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že nič neodôvodňovalo naliehavú potrebu na vydanie predmetného zákazu vstupu, ktorá by za istých okolností mohla odôvodniť vydané rozhodnutie. Súd však v rozsudku zastával postoj, že sloboda vyjadrovania svojho názoru v priebehu pokojného zhromažďovania je dôležitá a nemôže byť rušená žiadnym opatrením.

ESĽP nakoniec konštatoval porušenie práva slobodne sa zhromažďovať a každému sťažovateľovi priznal náhradu morálnej ujmy vo výške 2000 EUR.

Diskriminácia v zamestnaní na základe veku: Prípad Werner Mangold v. Rüdiger Helm

Pán Mangold, vtedy 56-ročný, uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú s pánom Helmom. Podľa pána Mangolda je článok zmluvy, ktorý obmedzuje platnosť tejto zmluvy, v rozpore s dohodou a smernicou 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecné podmienky pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Účelom tejto smernice je stanovenie rámca pre boj proti diskriminácií v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

Súdny dvor v tejto veci podal výklad smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES) a smernice o rámcovej dohode o práci na dobu určitú (1999/70/ES). Účelom rámcovej dohody je vytvoriť podmienky na zamedzovanie nezákonného využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Zákaz diskriminácie na základe veku je dôležitou súčasťou zásad zamestnanosti a pri podpore rozmanitosti pracovných síl.

Smernica o rovnosti zaobchádzania sa má podľa súdu vykladať v tom zmysle, že neodporuje takej právnej úprave, ktorá z dôvodov spojených s potrebou podporiť zamestnanosť znížila vekovú hranicu, za ktorou je možné uzatvárať zmluvy na dobu určitú bez obmedzení. Pod pojmom zásada rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia. O priamu diskrimináciu ide, ak sa na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácií zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou. Podľa tejto smernice si môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú vo vnútroštátnej právnej úprave objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy.

Nemecká právna úprava obsahovala možnosti uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú najviac na 2 roky s možnosťou predĺženia tejto zmluvy najviac trikrát a vznik zmluvy na dobu určitú viazala na existenciu objektívneho dôvodu. V prípade pracovníkov starších ako 52 rokov sa už objektívny dôvod nevyžadoval, čím sa odôvodňovala potreba podporovať zamestnávanie starších osôb v Nemecku.

Súd sa vyslovil, že uplatnenie tejto vnútroštátnej úpravy, vedie k situácii, že všetkým pracovníkom a pracovníčkam, ktorí/é dosiahli vek 52 rokov, či už boli pred uzavretím zmluvy nezamestnaní/é alebo nie a bez ohľadu na dĺžku trvania prípadnej nezamestnanosti, možno bez rozdielu navrhovať pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré možno neobmedzene veľa ráz predlžovať. A tak je táto kategória pracovníkov a pracovníčok, vymedzená výlučne na základe veku, v podstatnej časti svojej profesionálnej kariéry vystavená riziku, že nebude požívať výhody stabilného zamestnania.

Takáto právna úprava, ktorá za jediné kritérium na uplatnenie pracovnej zmluvy na dobu určitú považuje vek pracovníka/pracovníčky bez toho, aby bolo preukázané, že stanovenie vekovej hranice ako takej (bez ohľadu na predchádzajúci pomer na dobu neurčitú, situáciu na trhu práce či osobnú situáciu) je objektívne nevyhnutné na uskutočnenie cieľa profesionálneho začlenenia starších nezamestnaných pracovníkov a pracovníčok, sa má považovať za úpravu, ktorá prekračuje rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné a nemôže byť ospravedlniteľná v zmysle smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES).

• Prípad: Werner Mangold v. Rüdiger Helm

Dokumenty:

• Rozsudok súdneho dvora z 22. novembra 2005, Werner Mangold proti Rüdiger Helm, „Smernica 1999/70/ES – Doložky 2, 5 a 8 rámcovej dohody o práci na dobu určitú – Smernica 2000/78/ES – Článok 6 – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Diskriminácia na základe veku“
• Vo veci C 144/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Arbeitsgericht München (Nemecko) z 26. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 17. marca 2004, ktorý súvisí s konaním: Werner Mangold proti Rüdiger Helm

Diskriminácia z dôvodu vierovyznania: Vybrané rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

Sloboda svedomia a vierovyznania je chránená čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Okrem toho Dohovor obsahuje aj čl. 14, ktorý chráni pred diskrimináciou zo strany štátu, ale len v súvislosti s ochranou práv a slobôd zakotvených v Dohovore. Osoba sa môže teda sťažovať na porušenie zákazu diskriminácie len v súvislosti s porušením iného práva, napr. slobody slova, slobody združovania, slobody vierovyznania a pod.

Až do 90. rokov 20. storočia existovalo relatívne málo rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) na tému slobody vierovyznania. Bolo to zapríčinené jednak tým, že demokratické štáty západnej Európy v zásade toto právo rešpektovali a problém nových či pre Európu netradičných náboženstiev nebol ešte vtedy taký vypuklý, ako aj tým, že v otázkach náboženstva či morálky už tradične ESĽP dával relatívne veľkú slobodu členským štátom na určenie vlastných hraníc, kedy je vhodné či nevyhnutné slobody jednotlivcov obmedziť. Bolo to odôvodňované kultúrnymi a historickými odlišnosťami jednotlivých štátov či regiónov.

Situácia sa zmenila, keď do Rady Európy vstúpili štáty bývalého komunistického bloku, v ktorých sa vzťah štátu k cirkvám či náboženským skupinám nanovo formoval. Z tohto obdobia existuje niekoľko zaujímavých rozsudkov, v ktorých bolo posudzované porušenie slobody vierovyznania a zákazu diskriminácie z dôvodu vierovyznania.

Tento zoznam obsahuje prípady, v ktorých sa Európsky súd vyjadroval k problémom aktuálnym aj v slovenskej spoločnosti, ako napr. či a nakoľko sú prekážky pri registrovaní náboženských skupín zasahovaním do slobody vierovyznania (pričom sa spravidla jedná o menšinové náboženské skupiny), kedy je možno slobodné šírenie viery nazvať prozelytizmom a zakázať ho, či a v akých prípadoch môže štát zasahovať do konfliktov medzi rôznymi náboženskými skupinami.

Hoci sa ESĽP vo väčšine prípadov vyjadroval len k porušeniu čl. 9 a považoval týmto za vyriešenú aj otázku čl. 14, diskriminácia sa prelína všetkými týmito prípadmi. Súd v týchto rozsudkoch poskytuje dôležitú interpretáciu obsahu slobody vierovyznania, keď hovorí napríklad, že štát má povinnosť aktívne chrániť ľudí pred porušovaním slobody vierovyznania či zákazu mučenia aj zo strany súkromných osôb, alebo že odmietnutie registrácie náboženskej spoločnosti môže byť porušením slobody vierovyznania, nakoľko táto zahŕňa aj existenciu organizačných štruktúr. Vo všetkých vybraných prípadoch ide o porušenie práv príslušníkov a príslušníčok náboženských menšín, ktoré sú znevýhodňované oproti väčšinovým náboženstvám.

• Všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva možno nájsť v databáze HUDOC.

Pozn.:

Výňatky z rozsudkov v slovenčine boli spracované tak, aby sa s nimi pohodlne pracovalo. Pre prípadné podrobnejšie štúdium je ku každému textu priložený aj rozsudok v originále v angličtine.

PRÍPADY

Neodôvodnené odmietnutie štátneho úradu registrovať cirkev: Moskovská scientologická cirkev proti Rusku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 44 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 141 kB)
Odmietnutie zo strany štátu zaregistrovať náboženskú skupinu (zmeny v štatúte a príslušnosť k patriarchátu): Svyato-Mykhaylivska farnosť proti Ukrajine, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 40 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 257 kB)
Zasahovanie štátu do vnútorných záležitostí náboženskej komunity prostredníctvom registrácie: Hasan a Chausch proti Bulharsku, 2000
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 36 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 218 kB)
Zasahovanie štátu do záležitostí cirkví prostredníctvom odmietnutia registrácie – Jedna pravoslávna cirkev už je, načo ďalšia?: Metropolitná cirkev Besarábia a ďalší proti Moldavsku, 2002
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 36 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 237 kB)
Prepustenie zo zamestnania z dôvodu vierovyznania: Prípad Ivanova proti Bulharsku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 44 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 145 kB)
Násilný útok na Svedkov Jehovových a nečinné prizeranie sa štátu: Prípad 97 členov kongregácie Svedkov Jehovových z Gldani proti Gruzínsku, 2007
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 35 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 251 kB)
Prozelytizmus či sloboda šírenia svojej viery?: Prípad Kokkinakis v. Grécko, 1993
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 41 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 228 kB)
Odlišné posúdenie prozelytizmu v armáde a medzi civilnými osobami: Larissis a ďalší proti Grécku, 1998
O prípade v slovenskom jazyku (pdf, 38 kB)
Rozsudok v anglickom jazyku (pdf, 199 kB)
Texty spracovala Kristína Sabová
Konzultácie a redakcia Zuzana Fialová