Uncategorized
Diskriminácia na základe zdravotného postihnutia: Prípad S. Coleman v. Attridge Law a Steve Law
Medzi významné rozhodnutia Súdneho dvora ES patrí aj prípad S. Coleman v. Attridge Law a Steve Law. [1] Súdny dvor ES sa v ňom zaoberal otázkou priamej diskriminácie a obťažovania v súvislosti so zdravotným postihnutím. Riešil otázku, či diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia je aj situácia, kedy je nepriaznivému zaobchádzaniu vystavená osoba, ktorá síce sama zdravotné postihnutie nemá, avšak má blízky vzťah k osobe, ktorá je zdravotne postihnutá.
Pani Coleman bola nepriamo prepustenou zamestnankyňou (constructive unfair dismissal). V súvislosti so starostlivosťou o svoje dieťa so zdravotným postihnutím bola zo strany svojho zamestnávateľa vystavená i obťažovaniu. [2] Čítajte viac
Bevacqua a S. proti Bulharsku
Porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, v spojení s násilím páchaným na ženách a deťoch
V rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2001 v prípade Bevacqua a S. proti Bulharsku [1] sa súd zaoberal porušením práva na súkromný a rodinný život na základe článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pani Bevacqua žila v manželstve, z ktorého sa narodil syn. Manželstvo však nebolo funkčné, čo bolo zapríčinené okrem iného psychickým a fyzickým násilím, ktoré páchal manžel pani Bevacqua na nej a ich synovi. Čítajte viac
Opuz proti Turecku
Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu, v spojení s porušením práva na život a zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania
V rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2002 v prípade Opuz proti Turecku [1] súd rozhodoval o porušení práva na život, o porušení zákazu diskriminácie na základe pohlavia a práva na zákaz mučenia, trestania či podrobovania človeka neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Sťažovateľka pani Opuz žila v manželstve, v ktorom ju a jej matku neustále fyzicky a psychicky napádal jej manžel a jeho otec. Manžel s otcom sťažovateľku a jej matku fyzicky napádali, vydierali a zastrašovali. Manžel dokonca na sťažovateľku a jej matku zaútočil nožom či autom. Následkom toho boli obe ženy opakovane hospitalizované so zraneniami ohrozujúcimi život. Sťažovateľka podala aj niekoľkokrát žiadosť o rozvod, ale pre vyhrážky a násilie ju vždy vzala späť. Taktiež niekoľkokrát podala trestné oznámenie na manžela a jeho otca a žiadala ochranu svojej osoby a matky. Manžela sťažovateľky a jeho otca polícia niekoľkokrát vypočula a vzala do väzby, no napokon ich vždy prepustila pre údajný nedostatok dôkazov. Nepomohli ani lekárske správy o ošetrovaní a hospitalizácii oboch žien, ani ich výpovede. Čítajte viac
Diskriminácia z dôvodu zmeny pohlavia: Prípad P v. S
Jedným z prípadov, v ktorých sa Súdny dvor ES zaoberal diskrimináciou, bol prípad P v. S. [1] Toto rozhodnutie má význam nielen preto, že Súdny dvor ES v ňom vyslovil, že diskriminácia z dôvodu zmeny pohlavia je neprípustná, ale aj preto, že Súdny dvor ES v ňom vyzdvihol dôležitosť ľudskej dôstojnosti.
V prípade P v. S problém spočíval v tom, že po tom, čo si pani P pracujúca pre jednu vzdelávaciu inštitúciu lekárskym zákrokom zmenila svoje pohlavie z muža na ženu, jej zamestnávateľ ju prepustil, tvrdiac, že by urobil rovnako aj v prípade, keby sa hocijaká žena na jeho pracovisku dala preoperovať na muža, a teda o nijakej diskriminácii nemohlo byť ani reči.
Súdny dvor ES sa však s týmto stanoviskom nestotožnil a porovnal situáciu teraz už pani P so situáciou akéhokoľvek muža – teda príslušníka pohlavia, ku ktorému pani P patrila predtým. Po tomto porovnaní s fiktívnym príslušníkom mužského pohlavia, ktorý si pohlavie nezmenil, Súdny dvor ES vyhlásil, že v uvedenom prípade došlo k diskriminácii na základe pohlavia, lebo diskriminácia na základe pohlavia nie je obmedzená len na prípady, kedy určitá osoba k niektorému z pohlaví patrí, ale zahŕňa aj jeho zmenu. Súdny dvor ES pokračoval takto:
„Tolerovať v prípade takejto osoby tento druh diskriminácie by bolo rovnako zlé ako neschopnosť rešpektovať dôstojnosť a slobodu, na ktorú má takáto osoba právo, a ktorú má Súdny dvor ES povinnosť zabezpečiť.“
Práve tento rozsudok Súdneho dvora ES bol dôvodom, pre ktorý sa do slovenského antidiskriminačného zákona dostalo ustanovenie, podľa ktorého sa za diskrimináciu z dôvodu pohlavia považuje aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie.
Pozn.:
Diskriminácia z dôvodu rasy: Prípad Nachova
Prípad Nachova z roku 2005 [1] bol prvým prípadom v histórii, keď Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o porušení článku 14 Dohovoru z dôvodu rasovej diskriminácie. Prípad sa týkal zabitia dvoch rómskych brancov, ktorých zastrelili príslušníci vojenskej polície pri pokuse o ich zatknutie po tom, čo branci bez povolenia opustili svoje pracovisko. Obete boli neozbrojené a v registri trestov nemali záznam o spáchaní násilného trestného činu. Obete boli zabité za denného svetla v časti mesta obývanej prevažne Rómami, kde žila aj stará matka jednej z obetí. Príslušník vojenskej polície údajne hneď po zabití skríkol na jedného z obyvateľov: „Vy prekliati Cigáni!“, pričom na neho mieril svojou zbraňou.
Rodinní príslušníci obetí podali sťažnosť na Európsky súd, v ktorej namietali, že obete prišli o život v rozpore s článkom 2 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na život. Ďalej namietali, že neschopnosť kompetentných orgánov viesť efektívne vyšetrovanie zabití bola v rozpore s článkom 2 a že tieto udalosti boli dôsledkom nepriateľského postoja voči Rómom, čím bol porušený článok 14 Dohovoru.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že Bulharsko porušilo právo obetí na život podľa článku 2 Dohovoru a zároveň porušilo zákaz diskriminácie podľa článku 14. Veľká komora Európskeho súdu uviedla, že zákaz diskriminácie podľa článku 14 obsahuje procesnú zložku, podľa ktorej je štát povinný preskúmať, či diskriminácia mohla pri zabitiach zohrať nejakú rolu. Skutočnosť, že sa tak v danom prípade napriek náznakom, že konanie bolo rasovo motivované, nestalo, je možné považovať za diskrimináciu.
Rozsudok potvrdil niekoľko dôležitých zásad, ktorými by sa mali v budúcnosti riadiť vnútroštátne orgány pri riešení prípadov násilia pravdepodobne motivovaného rasovou nenávisťou. Jedna z týchto zásad konštatuje, že rasovo motivované násilie a brutalita „majú obzvlášť zhubný vplyv na základné práva“. Teda v prípade podozrenia, že násilie je rasovo motivované, „je obzvlášť dôležité, aby sa úradné vyšetrovanie viedlo ráznym a nestranným spôsobom“.
Pozn.:
[1] Nachova proti Bulharsku (2005), sťažnosti č. 43577/98 a 43579/98.
Diskriminácia z dôvodu náboženstva: Prípad Thlimmenos
Rozsudok vo veci Thlimmenos [1] sa zaoberal diskrimináciou z dôvodu náboženstva. Sťažovateľ, pán Thlimmenos, člen Svedkov Jehovových, bol odsúdený na trest odňatia slobody za neuposlúchnutie rozkazu, ktorého sa dopustil tým, že odmietol nosiť vojenskú uniformu. Po odpykaní si trestu sa sťažovateľ umiestnil na druhom mieste spomedzi 60 kandidátov a kandidátok na miesto účtovného znalca. Príslušná komisia ho však z dôvodu jeho záznamu v registri trestov odmietla na uvedenú pozíciu vymenovať.
Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 14 v spojení s článkom 9 (sloboda náboženstva) Dohovoru. Hoci Dohovor nezaručuje právo na slobodu povolania, štát podľa súdu diskriminoval sťažovateľa z dôvodu náboženstva tým, že nerozlišoval medzi osobami odsúdenými z trestných činov spáchaných výlučne z náboženských dôvodov a trestných činov spáchaných z iných dôvodov.