Uncategorized

Prípad Kücükdeveci

Diskriminácia z dôvodu veku

Pani Kücükdeveci [1] bola zamestnankyňou nemeckej spoločnosti Swedex od svojich 18 rokov. Po desiatich rokoch trvania pracovného pomeru dostala v spoločnosti výpoveď. Zamestnávateľ jej však vypočítal mesačnú výpovednú dobu, akoby uňho pracovala iba tri roky.

Pani Kücükdeveci napadla túto výpoveď na vnútroštátnom súde (Arbeitsgericht Mönchengladbach). Tvrdila, že na základe uplatnenia nemeckého občianskeho zákonníka mala jej výpovedná doba zodpovedať skutočnej dĺžke trvania pracovného pomeru, teda štyri mesiace. Podľa nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) sa totiž dĺžka výpovednej doby určovala podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Zároveň však obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sa doba zamestnania odpracovaná pred dovŕšením 25. roku života nezohľadňovala na účely výpočtu dĺžky výpovednej doby. Podľa žalobkyne práve toto ustanovenie nemeckého občianskeho zákonníka bolo v rozpore s právom Únie a predstavovalo diskrimináciu na základe veku. Čítajte viac

Webb v. EMO Air Cargo

Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu

Firma EMO Air Cargo zamestnávala v roku 1987 šestnásť zamestnancov a zamestnankýň. V júli 1987 jedna zo zamestnankýň, pani Stewartová, oznámila svojmu zamestnávateľovi, že je tehotná. Vzápätí sa firma rozhodla, že pani Stewartová vyškolí ešte pred odchodom na materskú dovolenku zamestnankyňu, ktorá ju v jej neprítomnosti zastúpi. Na toto miesto bola prijatá pani Webbová, s ktorou si firma dohodla skúšobnú lehotu. Firma rátala s tým, že zamestnankyňa zastúpi pani Webbovú po dobu jej materskej dovolenky. Pani Webbová v čase podpísania pracovnej zmluvy nevedela, že je taktiež tehotná, čo vyplýva aj z dokazovania pred Európskym súdnym dvorom (ESD). Čítajte viac

Kiyutin v. Rusko

Diskriminácia na základe zdravotného stavu v spojení s právom na súkromný a rodinný život – rozdielne zaobchádzanie s HIV pozitívnym cudzincom pri vybavovaní žiadosti o dočasný pobyt

Podľa ruského právneho poriadku cudzinci, ktorí uzavreli manželstvo s ruským občanom či občiankou, alebo ktorí majú deti ruskej národnosti, majú nárok na povolenie na dočasný pobyt pod podmienkou, že predložia lekárske potvrdenie, ktoré preukazuje, že nie sú HIV pozitívni. HIV pozitívni cudzinci sú vyhostení. Európsky súd pre ľudské práva („ESĽP“ alebo „súd“) vydal 10. marca 2011 rozsudok vo veci Kiyutin proti Rusku, v ktorom sa zaoberal diskrimináciou na základe pozitívneho testu na HIV. Čítajte viac

Oršuš a ďalší v. Chorvátsko

Diskriminácia z dôvodu rasy/etnickej príslušnosti (umiestňovanie a vzdelávanie rómskych detí v špeciálnych školách), v spojení s porušením práva na vzdelanie a práva na spravodlivé súdne konanie

 
16. marca 2010 Horná komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vydala rozsudok v prípade Oršuš a ďalší proti Chorvátskej republike pre porušenie čl. 6 Protokolu č. 1 (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 2 Protokolu č. 1 (právo na vzdelanie) a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zákaz diskriminácie) [1]. Súd rozhodol, že segregácia rómskych detí do špeciálnych tried na základe jazyka predstavuje nezákonnú diskrimináciu a porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Čítajte viac

Horváth a Kiss v. Maďarsko

Diskriminácia z dôvodu rasy/etnickej príslušnosti (umiestňovanie a vzdelávanie rómskych detí v špeciálnych školách), v spojení s porušením práva na vzdelanie

 
Dňa 29. januára 2013 vyniesol Európsky súd pre ľudské práva rozsudok, v ktorom konštatoval porušenie čl. 2 Protokolu č. 1 (právo na vzdelanie) a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zákaz diskriminácie) [1] v kontexte umiestňovania a vzdelávania rómskych detí v špeciálnych školách. Čítajte viac

Ternovszky proti Maďarsku

Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu, v spojení s porušením práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

Dňa 14. decembra 2010 vyniesol Európsky súd pre ľudské práva rozsudok pre porušenie čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) [1] v kontexte nedostatočného zabezpečenia zdravotníckej starostlivosti pri domácich pôrodoch.

Tento prípad vzišiel zo sťažnosti maďarskej občianky Anny Ternovszky, ktorú podala proti Maďarskej republike v decembri 2009. Sťažovateľka uviedla, že bola diskriminovaná v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kombinácii s čl. 14 (zákaz diskriminácie). V čase, keď bola tehotná a uvažovala o domácom pôrode, bola maďarská legislatíva v otázke domácich pôrodov nejednoznačná. Na jednej strane ich nezakazovala, na strane druhej vzhľadom na nariadenie vlády č. 218/1999 každý zdravotnícky pracovník, ktorý pomáha pri domácom pôrode, podstupuje riziko stíhania pre priestupok. Navyše niekoľko prípadov z predchádzajúcich rokov dokazovalo, že toto riziko je dostatočne veľké, keďže k takýmto priestupkovým konaniam aj skutočne prišlo. Čítajte viac