Právo

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu je orgán, na ktorý sa môžu obracať jednotlivci, voči ktorým zmluvné strany Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – teda jednotlivé štáty, ktoré Dohovor podpísali – porušili práva, ktoré z tohto Dohovoru vyplývajú. Porušenie článku 14 Dohovoru, ktorý obsahuje zákaz diskriminácie, však možno namietať len v súvislosti s inými právami, ktoré Dohovor garantuje.
 

• Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie: Prípad Salgueiro

• Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu: Prípad Schuler-Zgraggen

• Diskriminácie z dôvodu pohlavia/rodu (násilie páchané na ženách), v spojení s porušením práva na život a zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania: Opuz v. Turecko

• Porušenie práva na súkromný a rodinný život v spojení s násilím páchaným na ženách a deťoch: Bevacqua a S. v. Bulharsko

• Porušenie práva na slobodu prejavu a práva slobodne sa zhromažďovať, v spojení s presadzovaním reprodukčných práv žien: Women On Waves v. Portugalsko

• Diskriminácia z dôvodu náboženstva/viery: Prípad Thlimmenos

• Diskriminácia z dôvodu náboženstva/viery: Vybrané rozsudky ESĽP

• Diskriminácia z dôvodu rasy: Prípad Nachova

Charta základných práv Európskej únie (SK)
Európsky parlament, Rada a Komisia, 2000

Charter of Fundamental Rights of the European Union (EN)

OSN

 
Všeobecná deklarácia ľudských práv (SK)

The Universal Declaration of Human Rights (EN)

Prijatá: Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN, 217(III)-A, 10. 12. 1948

Časť európskej antidiskriminačnej legislatívy bola do slovenského právneho poriadku inkorporovaná už v procese harmonizácie práva SR v čase pred vstupom do EÚ. Konkrétne, Zákonník práce už od roku 2000 obsahoval ustanovenia, ktoré zakazovali diskrimináciu v pracovnoprávnych vzťahoch z viacerých dôvodov, ktoré počtom presahovali dôvody obsiahnuté v antidiskriminačných smerniciach (avšak na druhej strane neobsahovali zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie). Podobne Zákon na ochranu spotrebiteľa obsahoval všeobecné ustanovenie zakazujúce diskrimináciu spotrebiteľa.

Právo na vzdelanie nie je právom byť v škole informovaný o tom, čo sa zdá práve najdôležitejšie učiteľovi, škole alebo štátu. Právo na vzdelanie v sebe zahŕňa dva procesy – proces byť vzdelávaný o tom, čo je podstatné pre rozvoj osobnosti človeka ale i celej spoločnosti a proces byť vzdelávaný, ktorý reflektuje žiaka ako partnera učiteľa a berie ohľad na prostredie, v ktorom je žiak vzdelávaný. Tak ako iné práva i právo na vzdelanie prechádza určitým vývojom v súvislosti s tým, čo spoločnosť považuje za kľúčové pri získavaní vzdelania.