Osobnosti

Tak ako sa budú meniť potreby ľudí napríklad v súvislosti so starnutím obyvateľstva, zmenia sa aj problémy, ktoré riešia jednotlivé ministerstvá. Aj preto zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny považuje Šarlota Pufflerová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť za krok späť.

Spolu s ďalšími mimovládkami protestujete proti zrušeniu postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. Prečo je ten úrad taký dôležitý?

Ľudské práva sa prejavujú vo všetkých politikách, ktoré štát robí. Ľudské práva, to je napríklad právo na slušné bývanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, právo na informácie. Ich dodržiavanie súvisí s prácou polície, týkajú sa teda ministerstva vnútra, so sociálnymi vecami, teda aj ministerstva práce a sociálnych vecí a podobne. Sú to naše práva. A inštitúcia podpredsedu vlády má na starosti to, aby sme tie práva naozaj dostali do života. Aby sa napríklad antidiskriminačný zákon dostal prierezovo do agendy ministerstiev. Je to oblasť, ktorá prerastá všetky ministerstvá. Pritom aj jednotlivé ministerstvá, keď prichádza k tomu, že sa im má presunúť ďalšia agenda, hovoria, že s tým majú problém. Nemajú ľudí, ktorí sa v tejto problematike vyznajú.

Tragédia v Nórsku, zdá sa, nastolila otvorenú diskusiu o multikulturalizme a prisťahovalcoch. Nie niekde ďaleko vo svete, ale tu u nás. O tom ako vnímame cudzincov, či sme tolerantní voči iným kultúram a náboženstvám hovorí programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.

Aká je podľa vás verejná diskusia v otázkach migrácie na Slovensku?

Témy, týkajúce sa migrantov, sa u nás objavujú skôr príležitostne a hlavne v súvislosti s dianím v zahraničí, ako napríklad africké revolúcie či vyčíňanie Breivika v Nórsku. Zjednodušene, verejný ani politický diskurz tu neexistuje. Žiadna politická strana víziu o migračnej politike zatiaľ nemá. Hoci je zrejmé, že starneme, a aj preto budeme potrebovať pracovnú silu a tou sú práve migranti.

Zahynula Alison Des Forges

Nedávno sa na stránkach nezávislej medzinárodnej organizácie Human Rights Watch (HRW), bojujúcej za ochranu ľudských práv, objavila smutná správa. 12. februára tohto roku prišla pri leteckom nešťastí o život senior poradkyňa pre Africkú divíziu HRW Dr. Alison Des Forges, ktorá bola svetovou expertkou na problematiku genocídy v Rwande z roku 1994. Svoj život zasvätila poradenstvu v oblasti ľudských práv. „Strata Alison je obrovská ujma nielen pre Human Rights Watch, ale taktiež pre ľudí z Rwandy a regiónu Great Lakes,” vyjadril sa výkonný riaditeľ HRW Kenneth Roth.

Ako vznikal antidiskriminačný zákon?

Antidiskriminačný zákon bol prijatý až na tretí pokus v roku 2004. Prvé dva razy – v roku 2002 a 2003 – neprešiel, pretože parlament o ňom odmietol rokovať. Tretíkrát sme už ale mali nôž na krku, pretože Slovensko bolo členskou krajinou EÚ a keby zákon nebol prešiel, máme problém. Toto zas poukazuje na fakt, že potreba riešiť otázky diskriminácie nie je v najvyšších politických štruktúrach zvnútornená.

Cieľom tohto rozhovoru je predstaviť ťa profilovo, cez tvoju životnú dráhu, osobné názory a skúsenosti. Začnem teda celkom neoriginálne – kedy si sa začala zaujímať o ľudské práva, diskrimináciu, čo v tebe vzbudilo tento záujem?

Ja som asi mala veľké šťastie v tom, že som chodila na Bilingválne anglicko-slovenské gymnázium do Sučian. Celý projekt sa začal tesne po novembri 1989 a ja som bola v druhom ročníku, ktorý tam nastúpil. Bola to veľmi kvalitná škola so silným obsadením z britskej strany. Boli tam britskí učitelia a učiteľky, išli sme čiastočne podľa britských osnov, nad školou držala ochrannú ruku Britská rada....