Laco Oravec: Aj my sme zažili malé Nórsko. Počas masakra v Devinskej

Tragédia v Nórsku, zdá sa, nastolila otvorenú diskusiu o multikulturalizme a prisťahovalcoch. Nie niekde ďaleko vo svete, ale tu u nás. O tom ako vnímame cudzincov, či sme tolerantní voči iným kultúram a náboženstvám hovorí programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.

Aká je podľa vás verejná diskusia v otázkach migrácie na Slovensku?

Témy, týkajúce sa migrantov, sa u nás objavujú skôr príležitostne a hlavne v súvislosti s dianím v zahraničí, ako napríklad africké revolúcie či vyčíňanie Breivika v Nórsku. Zjednodušene, verejný ani politický diskurz tu neexistuje. Žiadna politická strana víziu o migračnej politike zatiaľ nemá. Hoci je zrejmé, že starneme, a aj preto budeme potrebovať pracovnú silu a tou sú práve migranti.

Doteraz sa Slovensko vnímalo ako tranzitná krajina. Zmenilo sa niečo?

Nie sme príťažlivou krajinou pre cudzincov. Naše zákony sú pomerne konzervatívne. Len prednedávnom sme napríklad predĺžili dobu potrebnú na získanie štátneho občianstva z piatich na osem rokov pobytu. Alebo novopripravovaný zákon o pobyte cudzincov a ochrane štátnych hraníc príliš uprednostňuje princíp bezpečnosti pred princípom solidarity, či ekonomických potrieb. V najnovšom výskume politík migrácie a integrácie cudzincov MIPEX sme spomedzi vyše tridsiatich krajín skončili na treťom mieste odspodu. Hovorí to o slabých nástrojoch a programoch pre cudzincov.

Chceme tu teda mať len takých, ktorí budú prínosom pre Slovensko?

Na jednej stráne máme predsudky, že cudzinci nám berú prácu. Na strane druhej potrebujeme kvalifikovaných odborníkov. Je však veľmi otázne, čím ich k nám prilákame. V blízkej budúcnosti by sme už nemali hovoriť o migrácii ako takej, ale o kvalite migrácie. V ideálnom prípade by sme mali mať regulovanú migráciu, ktorá bude prospešná aj ekonomike.

Čo vlastne podľa vás ovplyvňuje postoje voči cudzincom?

Slovensko sa rado označuje za multikultúrnu krajinu, ale je to skôr historický mýtus. V skutočnosti sa korene multikulturalizmu u nás už dávno vytratili. Nie sme krajina nastavená na prijímanie inakosti a odlišnosti. Aj vo vzťahu k domácim menšinám máme predsa napäté vzťahy.

Čítajte viac

Yulia Zabneva

© ECOPRESS 2011
Článok uverejnil portál HNonline.sk 12. 8. 2011 v rubrike HNStyle.
 

Pozrite aj:

• Slovensko vo výskume migrácie prepadlo
• Migrant Integration Policy Index - MIPEX (EN)
• MULTIkulti.sk
• Nórsky multikulturalizmus funguje, provokuje pravicu
• Neonacisti i ultrakonzervatívci. Krajná pravica má v Európe viaceré tváre
• Slovenskí extrémisti ohrozujú najmä Rómov
• Hana Fabry: Dary života