Príbehy

Lúka sa rozprestiera do šírav. Kopčeky, rovinka, jamky, výhľad... tak toto je labužo, povie si Dobroš a sám sebe celkom neverí. V reklamke zostal jediný, kto nehráva golf. Už to viac nebolo únosné, a tak sa dohodol s Pedrom, kamošom, ktorý robí trénera, že mu dá pár lekcií, aby sa pred kolegami a kolegyňami nestrápňoval. Ale bude tam chodievať sám? Alebo bude stále niekoho otravovať, že poď si so mnou zahrať? Ani jedno nie je únosné. A tak nahovoril aj Natašu.

„Ahoj, Dobroško, ako sa máš?“

„Mám robotu. Musím pracovať. Dnes nemám čas.“

„Kedy sa stretneme? Rada by som ťa videla.“

„Neviem, ozvem sa ti. Ozaj, ani som ti nestihol povedať, prihlásil som ťa na golf. Čo ty na to?“

„Jéj, fakt? Tak to si musím ísť kúpiť tričko s golierikom. A palice?“

„Požičajú nám nejaké, potom sa uvidí. Možno by som dnes aj išiel, podľa toho, ako sa mi bude dariť. Natašôčka moja, ozvem sa. Pa.“

„A nemôžem prísť a pomôcť ti?“

„Nie, to by nedopadlo dobre...“

alebo
Ako sa zrodil geniálny slogan

(rozhovor Dobroša s kamošom Tónom, tiež reklamným agentom)

„Ide o komunikáciu. Musí to komunikovať.“

„Áno, ja viem. Musí to komunikovať. A preto chcem, aby to bolo takto. Lebo svinstvo s ľuďmi komunikuje najlepšie.“

„Ty to nazývaš svinstvom? Veď to je normálny život.“

„No veď tak som to myslel. Smrad života. Normálny život.“

„Tak dobre.“

kom kom kominár
kedy si sa umýval
včera večer v sobotu

„Tak ako mládež? Ako sa vám tu páči?“

Dobroš zdvihne hlavu a vidí suseda z vedľajšej izby. Penzión je plný Slovákov. Ani si nevšimol, že s nimi včera v autobuse, ktorý ich odviezol z letiska sem, do prímorskej oblasti, bol ešte niekto zo Slovenska. Sused ako keby čítal jeho myšlienky.

„My sme prileteli len dnes ráno. Ešte sa len rozhliadame. More je krásne, vraj tam dolu je pláž.“

svieti svieti všetko svieti
čo má svetlá všetko svieti

„Na križovatke sú osadené dva semafory. A predstav si, jeden z nich rozpráva. Ozajstný hovoriaci semafor.“

Dobroš veľmi nepočúva, ale keď Noro donekonečna opakuje „hovoriaci semafor,“ pozrie sa na neho spýtavo. Dobroš má pocit, ako keby sa mu to snívalo a nemohol sa prebrať zo sna. No treba to skúsiť, teda prebrať sa. V hlave mu trochu duní, lebo včera oslavovali schválenie veľkej kampane. Reklamka sa nabalí a s ňou aj Dobroš. A teraz mu za trest zuní v hlave „hovoriaci semafor.“ Čo to ten Noro vlastne chce?