Pritvrdiť treba

Dobroš sedí v bare a čaká. Čaká na Majku. Cíti sa ako blbec. Je dosť starý na to, aby už nemusel mať trému pred nejakou žabou. Tá Majka mu minule povedala, že je ujo. Môj ty nerv. Určite ho chcela len dráždiť. Nemohla to myslieť vážne. Mal by sa na ňu vykašľať, nevšímať si ju. Tá jej kamarátka by asi bola nádejnejšia. Vôbec by tu nemal sedieť. Keď má po práci čas, mal by sedieť niekde úplne inde. Už dvaja kolegovia sa po práci ponáhľajú do škôlky. Zvláštne. A ani sa za to nehanbia. Ako keby doma nemali ženy.

Dubovcová, Hašto, Kvasnica aj lesníci sú Bielymi vranami

Bratislava, 17. 11. 2009 (SITA) - Bielymi vranami pre tento rok sa stali sudkyňa Jana Dubovcová, sudcovia z iniciatívy Spravodlivosť otvára brány, psychiater Jozef Hašto a advokát Roman Kvasnica, ako aj pracovníci Štátnej ochrany prírody – Správy Národného parku Nízke Tatry. Ocenenie dnes odovzdali po druhý raz Aliancia Fair-play a Via Iuris v rámci Koncertu pre všímavých.

Konferencia k 60. výročiu prijatia Ženevských dohovorov

3 Dec 2009 - 10:00
3 Dec 2009 - 15:00

Slovenská spoločnosť pre medzinárodné právo pri Slovenskej akadémii vied a Slovenský Červený kríž pozývajú na medzinárodnú konferenciu k 60. výročiu prijatia Ženevských dohovorov. Podujatie je pripomenutím významného jubilea základných dohovorov medzinárodného humanitárneho práva.

Učili sa aj vzájomnej tolerancii

Turčianske Teplice (Turčianske noviny/Noviny Slovakia) - V Gymnáziu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach už druhý rok úspešne realizujú pre žiakov prvých ročníkov štvorročného aj osemročného štúdia kurzy zamerané na osobnostný a sociálny rozvoj. Žiakom sa veľmi páčili, aktivity ich zaujali a splnili svoj cieľ. Spôsob a formu kurzov ocenili aj rodičia žiakov.

Na toleranciu v medziľudských vzťahoch sa deti zamerali v druhom kurze. Patrili sem aj vážnejšie témy – ako ľudské a občianske práva, práva dieťaťa a hľadanie riešení a východísk v snahe predchádzať daným problémom.

Talenty

Dobroš sa hnevá sám na seba. Prečo to tej Nataši sľúbil? Tiež sa dá nahovoriť na všetko. „Som somár,“ nadáva sám sebe.

Nataša mu včera pri večeri stískala ruku a prosila: „Dobroško, opýtaj sa, prosím ťa, ako je to s tou nadáciou pre mimoriadne nadané deti. Komu vlastne dávajú peniaze? Sľúbila som kamarátke, že to zistíš. A že to možno aj zariadiš. Veď máš dobré srdce.“

„Prosím ťa, a prečo si jej to sľúbila? Čo ak nebudem môcť nič vybaviť?“

„Aspoň sa spýtaj,“ žobronila Nataša.

Syndikovať obsah