História diskriminácie z dôvodu pohlavia/rodu má hlboké korene. Opäť platí, že prvotným dôvodom pre tento jav je, že niekto má moc nad iným človekom, resp. skupinou ľudí. Ženy boli (a ešte stále sú) považované za menejcenné v prvom rade pre ich fyzickú konštrukciu (biologické hľadisko), ale aj pre domnelé či vychované vlastnosti (spoločenské a kultúrne hľadisko). To, že nedisponovali ekonomickou nezávislosťou a boli odsúvané do privátnych sfér, spôsobilo, že dodnes sa ženy považujú v prvom rade za matky, manželky a opatrovateľky.

Diskriminácia prostredníctvom aktívnej činnosti

Diskriminovať môže štát alebo súkromná či právnická osoba tým, že urobia konkrétne kroky, ktoré znevýhodňujú človeka preto, akého je pohlavia. Ak zamestnávateľ/zamestnávateľka neprijme do zamestnania uchádzačku len preto, že je žena, svojím konaním sa dopúšťa diskriminácie. Ak do baru majú ženy vstup zdarma a muži musia platiť, ide o diskrimináciu, pretože sa so ženami a s mužmi nezaobchádza rovnako.

Diskriminácia prostredníctvom nečinnosti

V zamestnaní a v povolaní

Základným právnym dokumentom, ktorý v Slovenskej republike zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia/rodu, je Ústava Slovenskej republiky. Táto obsahuje Listinu základných práv a slobôd a upravuje povinnosti štátu voči svojim občanom a občiankam a iným obyvateľom a obyvateľkám. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“.

Ak máte dôvody myslieť si, že ste sa stali obeťou diskriminácie pre svoje pohlavie, môžete sa domáhať svojich práv na súde. Antidiskriminačný zákon ustanovuje, že na konanie pred súdom sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok. Ak súd rozhodne vo váš neprospech, môžete sa odvolať na súde vyššieho stupňa.