Slovenskí extrémisti ohrozujú najmä Rómov

Bratislava, 26. 7. 2011 (Pravda) - Slovenská polícia eviduje asi dvetisíc extrémistov - pravicových, ľavicových aj náboženských. Podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku je u nás najviac tých pravicových, kam patria predovšetkým neonacisti, a vyskytujú sa najmä v bratislavskom regióne. O radikálnych kresťanských fundamentalistoch, k akým sa hlásil nórsky vrah Anders Breivik, polícia nevie. "Nedisponujeme informáciami o existencii extrémistov tohto typu na Slovensku," uviedol Slivka.

Krátko pred činom Breivik svoje plány zverejnil na internete - na sociálnu sieť umiestnil video aj vyše 1 500-stránkový manifest, predtým bol aktívny aj na facebooku. Podľa vlastných slov bol prostredníctvom neho v kontakte s rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami z Európy, a to aj zo Slovenska. To dokonca označil za krajinu najmenej "nainfikovanú multikulturalizmom", podobne ako Slovinsko. Breivik spomína aj "nacionalistickú" SNS či Slovenskú pospolitosť a HZDS ako antiimigračné hnutie s otáznikom. Krajinu pod Tatrami ako celok zaradil k nordicko-germánskej rase, ľudí árijského genotypu tu podľa neho žije asi 30 percent.

Neonacisti i ultrakonzervatívci. Krajná pravica má v Európe viaceré tváre

Bratislava, 25. 7. 2011 (Pravda) - Varovanie sa zmenilo na krutú realitu. „Krajne pravicový extrémizmus nebol v Nórsku príliš viditeľný. Jeho prívrženci však v roku 2010 zvýšili aktivity a očakáva sa, že to bude pokračovať v roku 2011,“ uvádza správa nórskej tajnej služby z februára. Bezpečnostné zložky pripomínali i fakt, že nórski extrémisti nadviazali kontakty s podobne zmýšľajúcimi organizáciami v Európe. Poukázali tiež na aktívnejšiu činnosť protiislamských skupín.

Nór Anders Breivik je takmer stelesnením varovaní tajnej služby. Vyzerá to, že konal na vlastnú päsť, ale svojím manifestom ukázal, že mal v úmysle ovplyvňovať názory veľkého počtu ľudí. To všetko bolo podporené výrazným antiislamizmom. „Je to akási nová forma antisemitizmu. Tak, ako boli zo všetkého možného obviňovaní židia, tak je do tohto vzorca teraz zasadený islam,“ povedal o antiislamizme pre Pravdu Jan Charvát, český odborník na politický extrémizmus v Európe.

Chmel odmieta etnizáciu problému, ktorý vznikol v Malackách

Bratislava, 25. 7. 2011 (SITA/Webnoviny) - Vicepremiér pre ľudské práva Rudolf Chmel zásadne nesúhlasí s etnizáciou problému spolužitia rodiny Galbových a ich susedov na Družstevnej ulici v Malackách a jeho zobrazovaním ako konfliktu medzi Rómami a majoritou. "Takisto nesúhlasím so zdôrazňovaním etnicity v kontexte problematického susedstva a zneužívaním kauzy na negatívnu profiláciu Rómov ako takých," vyhlásil Chmel. Spôsob, akým je situácia prezentovaná v médiách, podľa neho prispieva k posilňovaniu negatívnych stereotypov o Rómoch a vyvoláva vo verejnosti averziu voči celej etnickej skupine, čím predstavuje potenciálnu hrozbu pre spoločnosť. Ako tvrdí, konflikt na Družstevnej ulici v Malackách nie je medzietnickým konfliktom, ale konfliktom medzi skupinou osôb, ktoré porušujú zákony a dobré mravy, a ich susedmi. "V takejto rovine ho treba vnímať a riešiť," je presvedčený.

Súdy zvýhodňujú politikov, sudcov a vplyvných ľudí pred bežnými občanmi

Pezinok, 25. 7. 2011 (VIA IURIS) - Minulý týždeň uplynulo 16 rokov odvtedy, čo neonacisti napadli a upálili Mária Gorala. Jeho matka za smrť svojho syna od vraha vysúdila finančné odškodnenie iba vo výške 300 000 Sk. Tento prístup slovenských súdov sa ani po 16 rokoch nezmenil. Kým bežní ľudia za závažné poškodenie svojho zdravia alebo usmrtenie príbuzných vysúdia nanajvýš 10 až 20 tisíc eur, politici, sudcovia a iné verejne činné osoby vysúdia od médií niekoľkonásobne vyššie sumy len za zverejnenie informácie, ktorá na nich údajne vrhá zlé svetlo.

VIA IURIS vo svojej publikácii analyzuje práve tento prístup slovenských súdov, porovnáva ho s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a súdov v USA a navrhuje riešenia.

POZRITE AJ:

 

Film + diskusia: Nezáujem a diskriminácia

26 Júl 2011 - 16:00
26 Júl 2011 - 19:00

 
Človek v ohrození s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS - OSF) pozýva na premietnutie filmu a diskusiu o tom, kde a prečo sú na Slovensku Rómovia diskriminovaní, čo s tým kto robí a ako sa to darí či nedarí meniť. Chceme byť súčasťou problému alebo súčasťou riešenia?

Kedy a kde:

• 26. júla 2011
- 17:00 dokumentárny film o živote Rómov z osád na východnom Slovensku
- 17:45 diskusia

• Kafé Nervosa - Bratislava, Zámocká ul. 30 (historické centrum)

Syndikovať obsah