Domov » Študovňa

Články

Dočasné vyrovnávacie opatrenia / Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy

„Vychádzajúc najmä z medzinárodného práva a doterajšej ústavnej judikatúry, analýza poukazuje na zásadné koncepčné a logické nedostatky v argumentácii väčšinového nálezu ústavného súdu. Materiálne chápanie rovnosti vyplývajúce zo základných princípov ústavy, ktorými sú spravodlivosť a ochrana ľudskej dôstojnosti, podporujú dočasné vyrovnávacie opatrenia smerujúce k zabezpečeniu rovnosti príležitostí pre znevýhodnené skupiny vrátane etnických, rasových či národnostných menšín“.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Feministické právne teórie

Nájsť odpoveď na otázku, čo je to feministická právna veda, nie je jednoduché. Katherine Bartlett definuje tento odbor ako „spleť rozmanitých perspektív alebo systémov, ktorými možno analyzovať súčasný reálny, ale aj možný ideálny vzťah medzi právom a rodom.“ Christine Littleton zasa definuje feministickú právnu vedu ako odbor, ktorý zahŕňa „všetky snahy o vysvetlenie, kritické pochopenie a zmenu zákona tak, aby to bolo v záujme žien a z ich perspektívy.“ Kým táto definícia vychádza z problematického pojmu esencializmus, poukazuje zároveň na to, že feministická právna veda je zakotvená v skúsenosti žien a jej cieľom je transformácia práva. Vskutku možno povedať, že feministická právna teória je zameraná na prax.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Hana Fábry: Diskriminácia gejov a lesieb – existuje?

“Naša spoločnosť by bola isto iná, keby bola morálka výhradne vecou ohľaduplnosti a tolerancie voči druhým ľuďom, a nezaoberala by sa tým, ako dosahujeme orgazmus,“ napísal Colin Spencer v predhovore k dnes už klasickému dielu Dejiny homosexuality, ktoré vyšlo v roku 1999 aj na Slovensku (vydavateľstvo Slovart) a ktoré bezpochyby pokrylo biele miesto na mape populárno-vedeckej literatúry v tejto oblasti u nás. A Spencer ešte dodáva: „Podľa mojej mienky netreba homosexualitu zdôvodňovať. Ona proste existuje.“

Paula Jójárt: Gejské a lesbické rodiny na prahu 21. storočia

Fakty neprestanú existovať len preto, že ich ignorujeme (Aldous Huxley).

Tradičný pohľad na rodinu vychádza z heterosexuálnej normy, podľa ktorej rodina býva chápaná ako manželský pár – muž a žena – v príbuzenskom vzťahu s deťmi, ktorí spolu žijú, vychovávajú deti a spolupracujú, t.j. delia si prácu spojenú so starostlivosťou o deti a chod domácnosti.

Roman Kollárik: Výkrik

Som nahnevané a preto píšem tento text. Hnev, ktorý si cením ako aktivizačný stimul, je však len reakciou na pocity poníženia. Ako človek, ktorý sa nestotožňuje s heterosexuálnou normativitou a snaží sa ju aspoň čiastočne nepodporovať, som poníženiu a následnému hnevu vystavovaný takmer každý deň. Na heterosexistické prejavy spoločenského systému som citlivé. Pre niektorých možno až precitlivené...