Študovňa

(Analýza prípadu Pichon a Sajous v. Francúzsko)

Táto štúdia sa zaoberá problémom výhrady vo svedomí uplatňovanej poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj jej dopadmi na dostupnosť takejto starostlivosti pre ženy.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Aktívna participácia občianskej spoločnosti na dodržiavaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v súčasnosti považuje skôr za pravidlo než výnimku. Mimovládne organizácie sa stali hlavnými aktérkami v dohliadaní nad plnením ľudskoprávnych záväzkov vyplývajúcich či už z právnych predpisov, alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými sú jednotlivé štáty viazané. Tak je to aj v prípade ochrany práv žien na národnej i medzinárodnej úrovni.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Výbor na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien vydal v r. 1992 Všeobecné odporúčanie č. 19 o násilí voči ženám. Podľa neho sexuálne obťažovanie zahŕňa také nepríjemné sexuálne motivované prejavy správania ako fyzické kontakty a sexuálne návrhy, poznámky so sexuálnym podtónom, predvádzanie pornografie a sexuálnej túžby, či už slovne, alebo konaním. Také správanie môže byť ponižujúce a môže ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť – je diskriminačné, ak sa žena odôvodnene domnieva, že jej námietka/sťažnosť by ju mohla znevýhodniť v súvislosti s jej zamestnaním, vrátane prijatia do zamestnania alebo povýšenia, alebo ak také konanie vytvára nepriateľské pracovné prostredie.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

„Vychádzajúc najmä z medzinárodného práva a doterajšej ústavnej judikatúry, analýza poukazuje na zásadné koncepčné a logické nedostatky v argumentácii väčšinového nálezu ústavného súdu. Materiálne chápanie rovnosti vyplývajúce zo základných princípov ústavy, ktorými sú spravodlivosť a ochrana ľudskej dôstojnosti, podporujú dočasné vyrovnávacie opatrenia smerujúce k zabezpečeniu rovnosti príležitostí pre znevýhodnené skupiny vrátane etnických, rasových či národnostných menšín“.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Nájsť odpoveď na otázku, čo je to feministická právna veda, nie je jednoduché. Katherine Bartlett definuje tento odbor ako „spleť rozmanitých perspektív alebo systémov, ktorými možno analyzovať súčasný reálny, ale aj možný ideálny vzťah medzi právom a rodom.“ Christine Littleton zasa definuje feministickú právnu vedu ako odbor, ktorý zahŕňa „všetky snahy o vysvetlenie, kritické pochopenie a zmenu zákona tak, aby to bolo v záujme žien a z ich perspektívy.“ Kým táto definícia vychádza z problematického pojmu esencializmus, poukazuje zároveň na to, že feministická právna veda je zakotvená v skúsenosti žien a jej cieľom je transformácia práva. Vskutku možno povedať, že feministická právna teória je zameraná na prax.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.