Jana Juráňová

svieti svieti všetko svieti
čo má svetlá všetko svieti

„Na križovatke sú osadené dva semafory. A predstav si, jeden z nich rozpráva. Ozajstný hovoriaci semafor.“

Dobroš veľmi nepočúva, ale keď Noro donekonečna opakuje „hovoriaci semafor,“ pozrie sa na neho spýtavo. Dobroš má pocit, ako keby sa mu to snívalo a nemohol sa prebrať zo sna. No treba to skúsiť, teda prebrať sa. V hlave mu trochu duní, lebo včera oslavovali schválenie veľkej kampane. Reklamka sa nabalí a s ňou aj Dobroš. A teraz mu za trest zuní v hlave „hovoriaci semafor.“ Čo to ten Noro vlastne chce?

ale šofér zježil fúz
tam ti ide autobus

Majka stojí v autobuse a číta akejsi žene cez plece noviny. Samé dobré správy. Prezident sa vyjadril, že na Slovensku máme pekné ženy. Majkina spolužiačka Mira sa dala na modeling. To bude asi tá pravá pekná žena podľa prezidentových predstáv. Možno keby tie pekné ženy začali vyvážať... ale veď už ich vyvážajú.

kom kom kominár
kedy si sa umýval
včera večer v sobotu

„Tak ako mládež? Ako sa vám tu páči?“

Dobroš zdvihne hlavu a vidí suseda z vedľajšej izby. Penzión je plný Slovákov. Ani si nevšimol, že s nimi včera v autobuse, ktorý ich odviezol z letiska sem, do prímorskej oblasti, bol ešte niekto zo Slovenska. Sused ako keby čítal jeho myšlienky.

„My sme prileteli len dnes ráno. Ešte sa len rozhliadame. More je krásne, vraj tam dolu je pláž.“

alebo
Ako sa zrodil geniálny slogan

(rozhovor Dobroša s kamošom Tónom, tiež reklamným agentom)

„Ide o komunikáciu. Musí to komunikovať.“

„Áno, ja viem. Musí to komunikovať. A preto chcem, aby to bolo takto. Lebo svinstvo s ľuďmi komunikuje najlepšie.“

„Ty to nazývaš svinstvom? Veď to je normálny život.“

„No veď tak som to myslel. Smrad života. Normálny život.“

„Tak dobre.“

„Ahoj, Dobroško, ako sa máš?“

„Mám robotu. Musím pracovať. Dnes nemám čas.“

„Kedy sa stretneme? Rada by som ťa videla.“

„Neviem, ozvem sa ti. Ozaj, ani som ti nestihol povedať, prihlásil som ťa na golf. Čo ty na to?“

„Jéj, fakt? Tak to si musím ísť kúpiť tričko s golierikom. A palice?“

„Požičajú nám nejaké, potom sa uvidí. Možno by som dnes aj išiel, podľa toho, ako sa mi bude dariť. Natašôčka moja, ozvem sa. Pa.“

„A nemôžem prísť a pomôcť ti?“

„Nie, to by nedopadlo dobre...“