Tipy redakcie

Pôvodne som chcela napísať rozprávku. Zaobaliť tento príbeh vtipne a odľahčujúco spleťou eufemizmov a metafor. Pozmeniť mená a vymyslieť im zábavné ekvivalenty, presunúť dej o sto rokov dozadu a na iné miesto. Vyrovnať sa s istým druhom diskriminácie grandióznou okľukou, aby sa aj vlk nažral, aj koza ostala celá.

...teda aspoň mne nie. Ako tak sledujem dianie na našej (nie mojej) politickej scéne, zobúdza sa vo mne Sybilina sestra, sesternica z druhého kolena starej blaškovej, ktorá podnikala v oblasti hádzania hrachom na stenu. Asi už začínam chytať syndróm ficoidnej konšpiračnej paranoje. Alebo by to mohlo byť aj takto... (ale najprv stručný sumár).

V jednom čase sa odohralo:

Fašizmus. Pri tomto slove ma ako prvá napadne II. svetová vojna. Nemecko. Teroristická hrôzovláda. Židia. Koncentračné tábory. Mučenie. Smrť. Toto slovo však v sebe skrýva oveľa viac. Napríklad aj prehnaný nacionalizmus. S fašizmom sa mi v súvislosti so slovenskou realitou spája aj politická strana SNS (Slovenská národná strana). Dávno predtým, ako ju za fašistickú označil Miklós Duray...Aj keď sme na Slovensku. Aj keď nie sme vo vojne. Aj keď nežijeme v terorizme. Aj keď nemáme tábory.

Diskriminácia je vo všeobecnosti poškodzovanie, znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Som nahnevané a preto píšem tento text. Hnev, ktorý si cením ako aktivizačný stimul, je však len reakciou na pocity poníženia. Ako človek, ktorý sa nestotožňuje s heterosexuálnou normativitou a snaží sa ju aspoň čiastočne nepodporovať, som poníženiu a následnému hnevu vystavovaný takmer každý deň. Na heterosexistické prejavy spoločenského systému som citlivé. Pre niektorých možno až precitlivené...