Učiteľ je profesia, učiteľka je diagnóza

Jana Valdrová pôsobí ako germanistka na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach a zaoberá sa genderovou lingvistikou. Je autorka mnohých publikácií v tejto oblasti.

• Prečo je podľa vás dôležité používať rodovo citlivý jazyk?

V roku 1996 som hovorila na jednej konferencii, že to je zaujímavá vec a že by sme sa mali venovať problému, ako zlepšiť svoj jazykový prejav tak, aby sa aj ženy cítili lepšie oslovené. Rozpútala sa obrovská debata, že keď niekto povie "študent", tak je jasné, že tým mieni aj študentku, ak niekto povie "inžinier", tak je jasné, že sa tým mieni aj inžinierku. Ozval sa jeden kolega z obchodno-podnikateľskej fakulty a povedal: "Keď tým lepšie oslovím cieľovú skupinu, prečo by som to nepoužíval?" Prospech má najmä ten, kto sa na niekoho obracia. Môžeme povedať: "V našej firme máme schopných inžinierov." Ale je to škoda, ak napríklad polovicu z nich tvoria inžinierky. Prečo nepovedať: "V našej firme máme veľmi schopné inžinierky a inžinierov?" Tým akoby lepšie opíšem situáciu, som adresnejšia, je to účelnejšie a tiež účinnejšie.

• Uvedomujú si ľudia pri rozprávaní, že úplne bežne použijú mužský tvar? Napríklad spisovateľka povie v rozhovore: Moja mama je psychiater.

My sme tak zvyknutí, sme tak naučení. To sa začína napríklad tým, že kúpite svojej malej dcére interaktívnu počítačovú hru, ona tam plní nejaké úlohy a počítač jej povie: "Ty si šikovný, to si dobre zvládol." Dcérka sa rozčuľuje a potom jej niekto vysvetlí: "Vieš, oni tým myslia aj dievčatká." Človek si na to od malička zvyká a potom už sa tomu prispôsobí. A naraz, keď niekto začne hovoriť inak, adresnejšie, tak to o to viac pôsobí.

• Čo ak sa žena prihlási na inzerát, že televízia hľadá redaktora, v domnení, že hľadá aj redaktorky a odpovedia jej, že hľadajú len mužov?

Ale to je protiústavné, to je diskriminácia podľa pohlavia.

• Sú aj prípady, keď použijeme ženský názov profesie, ale predstavujeme si pod ním niečo úplne iné ako pod mužským názvom, napríklad sekretár - sekretárka, kuchár - kuchárka.

Určite áno. To je zas tým, čo sa medializuje a ako. Médiá neukazujú väčšinou kuchárky v jedálňach, ale ukazujú skôr kuchárov na súťažiach. Neukazujú učiteľky pri práci, ale ukážu vyznamenaného učiteľa. U nás dokonca existuje strašný vtip, že učiteľ je profesia a učiteľka diagnóza. Naozaj vyjadruje rozdiel medzi tým, čo sa pod tým myslí, a je veľmi veľký.

• Myslíte si, že sa používanie rodovo citlivého jazyka môže zmeniť aj na Slovensku a v Čechách, kde nie sme zvyknutí ho používať?

To sa už mení. Prvým krokom k tomu bolo v Čechách práve uzákonenie vyváženej formulácie inzercie. Vyšiel zákon, že v inzercii týkajúcej sa pracovných príležitostí majú byť aj ženské tvary. Hľadáme ekonómku, ekonóma. To bol prvý krok. Vo svete sa to používa a svet je omnoho väčší ako Česko a Slovensko, asi sa to osvedčilo. A asi by sme nemali poučovať my svet, ale možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či nie je niečo dobré na tom, čo sa inde vo svete už desiatky rokov dodržiava a používa. Česko ani Slovensko nie sú múdrejšie ako tie krajiny, v ktorých ľudia hovoria po anglicky a nemecky a používajú rodovo korektné tvary. A nie je to tým, že by povedzme ich jazyk bol nejaký iný. Nezáleží na tom, či má jazyk kategóriu rodu. Záleží na tom, ako sú ľudia ochotní vychádzať si v ústrety aj v jazyku a ako sú ochotní pestovať demokraciu.

Čítajte viac

Iris Kopcsayová

Pozrite aj:

• Zastavme sa bratia (a sestry) a používajme rodovo citlivý jazyk

© PEREX 2011
Článok uverejnil portál Spravy.pravda.sk 19. 11. 2011 o 6:00 v rubrike Domáce.