Prečo stále stoja čierne stavby bohatých?

Bratislava, 11. 6. 2012 (Pravda) - Na čierne stavby majú obce a mestá dvojaký meter. Ak ide o chudobné chatrče Rómov, neváhajú použiť bagre, no ak ide o nelegálne postavené haciendy a vily, už také odvážne nie sú. Bohatší ľudia využívajú pomalosť úradov a voľný zákon. Takmer vždy sa im podarí stavby dodatočne zlegalizovať. Jediným postihom pre nich je vyrubená pokuta. Podľa občianskych aktivistov je to dôkaz o tom, že aj tu zákon zvýhodňuje bohatých.

Stavebný úrad vo Vrútkach koncom mája zlikvidoval dve chatrče a dve kôlne, ktoré si tu miestni Rómovia zhotovili načierno. Jednou z reakcií bolo ocenenie, ako rázne mesto proti nelegálnej stavbe zakročilo. V Malackách jeden svojpomocne postavený objekt zbúrali už pred rokom, teraz v marci zvalcoval bager ďalší dom, v ktorom bývalo asi trinásť Rómov. Na otázku Pravdy, či stavebný úrad rovnako rázne postupuje i proti ostatným čiernym stavbám, malacký primátor Jozef Ondrejka odpovedal, že rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími nerobia. Tí bohatší sa však väčšinou zbúraniu stavby dokážu vyhnúť.

Zákon totiž stavebným úradom prikazuje, aby čiernu stavbu dodatočne zlegalizovali, ak sa preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak teda stavebník do určeného termínu dodá potrebné doklady asi 30 inštitúcií (kladné stanovisko obce, hasičov, vodárov atď.), stavebný úrad musí so stavbou súhlasiť. To je dôvod, prečo sa solventnejším majiteľom nelegálnej stavby darí svoj objekt zachrániť. V najhoršom prípade obídu s pokutou, ktorá zvyčajne tiež nebýva vysoká.

"Tí bohatší si zabezpečia potrebné doklady. A keď splnia všetky zákonom stanovené podmienky, musíme im tú stavbu povoliť. U Rómov sme postupovali rovnako. Tiež sme ich vyzvali, aby predložili chýbajúce stanoviská, a keďže to v stanovenej lehote nesplnili, rozhodli sme o odstránení stavby," vysvetlil primátor Ondrejka.

To, že sa pri takýchto závažných porušeniach zákona postupuje inak ako pri čiernych stavbách Rómov, nie je podľa mimovládnych organizácií v poriadku. "Na posúdenie toho, či je nejaká stavba vo verejnom záujme, by naozaj nemalo mať vplyv postavenie alebo finančná situácia stavebníka. Malo by sa zakaždým postupovať rovnako. Možno tam len stavebnému úradu chýba viac odvahy," hovorí Zuzana Čaputová, právnička spolupracujúca s organizáciou Via Iuris. Stavebný zákon podľa nej treba upraviť tak, aby úradníci cítili väčšiu istotu a podporu, ak by chceli ráznejšie zakročiť proti čiernej stavbe.

Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, si myslí, že podobné prípady odlišného prístupu k čiernym stavbám možno považovať za nepriamu diskrimináciu. "Príslušné úrady sa tvária, že k tomu pristupujú rovnako, ale je zrejmé, že na to doplácajú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva," zhodnotila. Podľa nej je to výsledkom toho, aký je systém a čo umožňuje legislatíva. "Ak to štát nastavil tak, že za peniaze sa dá všetko vybaviť, tak z toho ťažia tí, ktorí na to majú. Keby vedeli, že im tú čiernu stavbu zbúrajú, tak by si rozmysleli, či budú stavať bez povolenia," doplnila Debrecéniová.

Čítajte viac

Radovan Krčmárik

© PEREX 2012
Článok uverejnil denník Pravda 11. 6. 2012 v rubrike Správy na str. 1 a 4 a portál Spravy.pravda.sk 11. 6. 2012 o 12:00 v rubrike Domáce.