Petra Feriková: So značkou inakosti

Pri bežnom rozložení produktívnej časti spoločnosti zistíme, že sa v nej prirodzene vyskytuje isté percento jedincov, ktorí nemajú potrebu realizovať svoje vzťahy v občiansko-právnom inštitúte, nazývanom manželstvo. Pochopiteľne sú tieto tendencie rovnako prítomné i v radoch neheterosexuálov. Ambície niektorých jedincov vo vzťahoch (špecificky v istom vekovom období), jednoducho smerujú k nadväzovaniu sexuálnych príležitostí, so snahou o zachovanie neobmedzenej voľnosti. Keďže je toto správanie v spoločnosti s istou mierov tolerované, považuje sa manželstvo „iba“ za možnosť voľby. 

Samozrejme, inštitúcia manželstva ako zaužívaného systému usporiadania a kultúrne podmieneného fungovania spoločnosti na Slovensku, vytvára isté tlaky i na tých jedincov, ktorí nemajú hodnotu rodiny zinteriorizovanú a nepovažujú jej účasť za svoje ambície, prípadne ju nevnímajú ako svoju potrebu. Tento spoločenský systém však vytvára intenzívny vonkajší tlak na „samostatných“ jedincov, ktorý sa môže napríklad prejaviť potrebou spoločenského statusu a prestíže, ako je rola manžela/manželky, otca/matky. Okrem iného je tu ďalší donucovací mechanizmus, pôsobiaci v spoločnosti, a tým je neplánované rodičovstvo. Od jedinca, ktorý je v nezávislom sexuálnom vzťahu so svojim/svojou partnerom/partnerkou, spoločnosť všeobecne neočakáva, že nadobudne jeho forma podobu manželstva. Avšak spoločnosť mení svoje očakávania v bode splodenia potomka. Teda očakáva preberanie zodpovednosti jednotlivcov, resp. dvojíc za svoje sexuálne správanie. 

Snaha integrovať sexuálne správanie do mocenského obmedzovania osobnej slobody sa prejavuje z čisto praktických dôvodov, ktoré majú svoje korene v histórii a dobovo by sa dali selektovať na zastarané, prípadne neefektné, do miery ich uchovávanej významovosti. Tieto tendencie by mali ustupovať nárastom ekonomického osamostatňovania sa žien v domácnosti. Na samotnom inštitúte manželstva sa to tiež preukázalo, čo potvrdzuje štatisticky prítomný nárast percenta rozvodovosti (index rozvodovosti: 9,2% (1970); 21,9% (1990); 41,2% (2003); zdroj: Infostat). 

Je však evidentné, že tieto mechanizmy chýbajú práve u homosexuálne orientovaných jedincov. Teda sebavedome môžeme povedať, že deficit vonkajších tlakov poniektorí/é vedome užívajú v medziach svojich možností. Iný dopad to má na tých jedincov, ktorí sa faktu o svojich homosexuálnych potrebách a predispozíciách snažia vyhnúť maskovaním sa v bežnom heterosexuálnom zatriedení – v manželstve. Tu sa efekt spoločenských očakávaní akoby zdvojnásobil tlakom vlastného sebazaprenia. Avšak tí nehetero-uvedomelí jedinci - muži aj ženy, ktorí a ktoré sa snažia pristupovať ku svojim sexuálnym vzťahom nielen na báze sexuality, ale najmä na báze vytvorenia stabilných a perspektívne efektívnych partnerských väzieb, nielenže nedostávajú na Slovensku šancu vstúpiť do takéhoto občiansko-právneho vzťahu, ktorý by upravoval ich bežné denné styky s inštitúciami, ale dokonca sú jeho ambície marené nezodpovedným prístupom zákonodarcov na Slovensku. 

Prihliadam na potrebu spoločnosti korigovať alarmujúci stav rodiny. No snažím sa na druhej strane pochopiť, ako niekomu, kto riadi povedomie (a život) národa, môže prekážať, ak sa jedinci v spoločnosti, hoc so značkou inakosti, snažia akceptovateľnou formou rešpektovať spoločenské zriadenie tak na verejnej, ako i na súkromnej úrovni a to zrovnoprávnením formy korektného a hrdo prezentovaného záväzku z lásky – manželstvom.