Každý má právo sa odviezť

Redakcia portálu Diskriminacia.sk dáva do pozornosti článok novinárky Iris Kopcsayovej z denníka SME s názvom Každý má právo sa odviezť.

Ak nepatríte k tým, ktorí sa po svete pohybujú pomocou invalidného vozíka, neviete, aké to môže byť ťažké. Aké ťažké je dostať sa z bodu A do bodu B, keď chcete ísť do práce, do kina alebo vybaviť niečo na úrade. Nie preto, že by vám vozík neumožňoval pohyb. Je to preto, že na vozíky a na ľudí, ktorí ich používajú, skoro nikto nemyslí. Alebo, väčšinou sa na nich zabúda.

Vie o tom svoje aj Radovan Grman. No sám je dôkazom toho, že ak sa človek nevzdá, dokáže aj zdanlivo nemožné. Napríklad zmeniť prepravný poriadok.Radovan Grman pracuje ako počítačový technik. Má dvadsaťpäť rokov a žije v Lozorne. Od narodenia je na vozíčku. Presnejšie, od narodenia má zdravotné postihnutie, pre ktoré je nútený používať invalidný vozík. Keď sa niekam presúva, použije verejnú dopravu ako mnohí iní ľudia. Pravda, do autobusu mu niekto musí pomôcť nastúpiť, niekto mu musí pomôcť kúpiť cestovný lístok. Vždy sa ktosi našiel a Radovan sa pohyboval po svete viac-menej slobodne. Až keď sa jedného večera, v novembri, koncom minulého roka, vracal z Bratislavy domov, nastal problém.

Celý článok si môžete prečítať na stránke denníka SME.