Hromadná pripomienka verejnosti

Hromadná pripomienka verejnosti k Národnému akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky na roky 2009 – 2012,

predloženému Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

Viera Tomanová
ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4-6
816 43 Bratislava
V Bratislave 19. marca 2009

V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu Národného akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky na roky 2009 – 2012 (číslo materiálu 5857/2009-II/1), ktorý bol dňa 9. marca 2009 predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.

Hromadnú pripomienku predkladajú:

Možnosť voľby
Záujmové združenie žien Fenestra
Občan a demokracia
Pro Familia
Prvé lesbické združenie Museion
Queer Leaders Forum
Záujmové združenie žien Aspekt
EsFem
Nadácia Milana Šimečku
Žena v tiesni
Centrum rodových štúdií
Slovensko-český ženský fond

Na zastupovanie verejnosti v rozporovom konaní sú oprávnené tieto osoby:

Mgr. Adriana Mesochoritisová, Oščadnica 1260, 023 01
Mgr. Dušana Karlovská, Rastislavova 41, Košice, 040 01
Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., Ladislava Novomeského 26, 977 01 Brezno
Mgr. Laco Oravec, Palárikova 7, 040 01 Košice
JUDr. Zuzana Magurová, Rajecká 13, Bratislava

Pripomienky k Národnému akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky na roky 2009 – 2012

Všeobecne:

Mimovládne organizácie oceňujú, že mali možnosť podieľať sa na príprave NAP na roky 2009-2012, a to prostredníctvom zasielania svojich podkladových materiálov a návrhov v skorších štádiách prípravy NAPNŽ v rámci štruktúr existujúcich pri Rade vlády pre rodovú rovnosť a Rade vlády pre prevenciu kriminality (Expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách). Problémom však je, že väčšina zo zaslaných návrhov zo strany MVO sa v predkladanom materiáli neobjavila. V tejto súvislosti vyvoláva teda ešte väčšie znepokojenie proces uvoľnenia NAP do medzirezortného pripomienkového konania, a to bez toho, aby členky a členovia Rady vlády pre rodovú rovnosť a jej jednotlivých štruktúr, participujúce MVO a členky a členovia Expertnej skupiny pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách pri Rade vlády pre prevenciu kriminality dostali aspoň informáciu o začatí tohto štádia legislatívneho procesu. Tým im bola nielen sťažená participácia na tvorbe kľúčového programového dokumentu, ale najmä tým nebol vytvorený priestor pre potenciálny synergický efekt Rady vlády pre rodovú rovnosť, jej štruktúr a ďalších subjektov aktívnych v oblasti potláčania rodovo podmieneného násilia – a síce možnosť, že členky a členovia Rady vlády a ďalších relevantných subjektov budú môcť systémovo, interdisciplinárne a medzirezortne presadzovať agendu rodovej rovnosti. Udialo sa tak navyše v situácii, kedy na webstránke MPSVR SR dochádza k poruchám, takže nebolo možné predmetné materiály a termíny pripomienkových konaní nájsť.

Takýto postup vyvoláva vážne pochybnosti o snahe MPSVR vytvoriť NAP v otvorenom, demokratickom a transparentnom procese. V tejto situácii opätovne pripomíname odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (ďalej len CEDAW Výboru), ktorým CEDAW Výbor odporúča zmluvnému štátu, „aby ďalej posilňoval svoj národný mechanizmus pre zlepšenie postavenia žien jasným zadefinovaním kompetencií a zodpovedností jeho rôznych zložiek a zlepšením ich koordinácie. Výbor vyzýva zmluvný štát k zabezpečeniu adekvátnych rozhodovacích právomocí národného mechanizmu a ľudských a finančných zdrojov tak, aby sa účinne podieľal na presadzovaní ľudských práv žien na všetkých úrovniach. Výbor tiež vyzýva zmluvný štát, aby zabezpečil, že jeho národný mechanizmus bude vyvíjať politiky a programy zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti komplexným a účinným spôsobom a v ľudskoprávnom rámci (Odp., č.15)“.

Výbor tiež Slovenskej republike odporučil, aby „posilnila spoluprácu so ženskými mimovládnymi organizáciami okrem iného aj tým, že zvýši ich účasť na tvorbe, implementácii, monitorovaní a následnom hodnotení politík, programov a stratégií“.

Máme za to, že aktívne prizvanie MVO pôsobiacich v oblasti ženských práv a násilia páchaného ako pripomienkujúcich subjektov v rámci legislatívneho procesu, ako aj zohľadnenie a zapracovania ich návrhov predložených v skorších štádiách legislatívneho procesu, by bolo bývalo adekvátnym a potrebným naplnením uvedeného odporúčania CEDAW Výboru.

Taktiež sme presvedčené a presvedčení, že vynechávanie MVO ako subjektov participujúcich na napĺňaní úloh v celom dokumente NAP, a taktiež ani jedna zmienka o podpore MVO, ktoré majú dlhoročné skúsenosti a expertné znalosti v téme násilia páchaného na ženách neprispieva k pozitívnemu obrazu demokratickej a partnerskej spolupráce medzi štátnymi inštitúciami a MVO. Dovoľujeme si upozorniť predkladateľa, že SR sa zaviazala vo viacerých medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, že bude plne podporovať mimovládne organizácie, uznávať prínos ženských organizácii v téme násilia páchaného na ženách a vytvárať im vhodné podmienky na ich prácu, vrátane finančnej podpory. Ignorácia práce MVO v celom dokumente, nie je šťastným signálom nielen pre slovenskú verejnosť, MVO ale aj pre medzinárodné ľudskoprávne spoločenstvo, ktoré pozorne sleduje dialóg vlády a mimovládnych organizácií. Preto žiadame, aby predkladateľ prehodnotil takýto prístup, ktorý nezodpovedá základným princípom demokratickej a pluralitnej spoločnosti.

Všeobecná zásadná pripomienka:

Vo všetkých ustanoveniach a úlohách NAP absentuje dôraz na riešenie situácie žien s viacnásobným znevýhodnením. Pri násilí páchanom na ženách je nevyhnutné osobitne sa zamerať na ochranu žien pred násilím u skupín s kumuláciou znevýhodnení (lesbické ženy, bisexuálne ženy, ženy z kultúrnych, sociálnych a etnických minorít). Preto navrhujem, aby sa situácia týchto žien premietla do celého dokumentu a aby sa vo všetkých opatreniach prihliadalo na ich špecifické potreby.

Konkrétne pripomienky:

1. V celom návrhu NAP je používaná nejednotná a nejednoznačná terminológia. Považujeme za dôležité, aby terminológia bola zjednotená. Navrhujeme, aby v úvodnej časti NAP bola táto terminológia vysvetlená a jasne definovaná.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
2. V úvode predkladaného materiálu na s. 3 predkladateľ uvádza, že „Rodová podmienenosť násilia je zdôraznená vo Všeobecnom odporúčaní č. 19 Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z roku 1992“. Keďže odporúčanie č. 19 sa považuje za najdôležitejšie pre riešenie situácie v oblasti násilia páchaného na ženách a keďže na samotnom zasadnutí CEDAW Výboru bolo vláde SR vytknuté, že nepracuje v plnom rozsahu s týmto strategickým materiálom, čo potvrdzuje aj záverečné odporúčanie CEDAW Výboru, najmä časť v odp. 21: „Výbor žiada zmluvný štát, aby zabezpečil, že legislatíva k násiliu páchanom na ženách bude s ohľadom na ženy špecifická a komplexná, zahŕňajúca všetky formy násilia a v súlade so Všeobecným odporúčaním Výboru č. 19“, žiadame, aby bola do materiálu doplnená definícia násilia páchaného na ženách uvedená v Odporúčaní č. 19, teda: „Definícia diskriminácie zahŕňa rodovo podmienené násilie, to znamená násilie, ktoré je namierené proti žene kvôli tomu, že je ženou, alebo, ktoré ženy zasahuje nepomerne viac. Zahŕňa činy, ktoré spôsobujú fyzickú, duševnú, alebo sexuálnu ujmu, alebo utrpenie; vyhrážanie sa takýmito činmi; donucovanie a iné odopieranie slobôd“.
3. Žiadame, aby bol pripojený komentár k tabuľke na s. 2, keďže nie je z predchádzajúceho textu zrejmé, prečo sa takáto informácia na tomto mieste objavuje a keďže informácie uvedené v nej môžu vyvolávať skresľujúce dohady. Predkladateľ na základe štatistík uvádza, že „počet evidovaných trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby má klesajúcu tendenciu“, avšak bez patričných súvislostí, čo môže vyvolávať dojem, že násilie páchané na ženách ma klesajúcu tendenciu, čo vyvracajú aj údaje z najnovšieho reprezentatívneho výskumu v oblasti násilia páchaného na ženách.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
4. V časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“, považujeme úlohu č.1 za irelevantnú, keďže problémom v praxi nie je efektívne využívanie zákona č.448/2008 Z.z., ale fakt, že spomínaný zákon neumožňuje poskytovať špecifické podporné služby pre ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch s dôrazom na ich špecifické diverzifikované potreby. Dôležitým krokom smerujúcim k pozitívnej zmene v tejto oblasti je novelizácia zákona č.448/2008 Z.z. Preto navrhujeme úlohu č.1 preformulovať: „Urobiť analýzu možností poskytovania podporných špecifických služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich deti v rámci zákona č.448/2008 Z.z. s dôrazom na špecifické potreby žien a detí zažívajúcich násilie a európske štandardy pre podporné služby pre ženy a ich deti.“
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
5. V časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“, navrhujeme zmeniť znenie úlohy č.2 nasledovne: „Novelizovať Zákon o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z., konkrétne § 27a zakotvujúca oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia tak, aby sa predĺžila súčasná 48-hodinová lehota na vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia na dlhšiu lehotu, najmenej 15 dní“. Doterajšie skúsenosti MVO pracujúcich v oblasti ochrany žien vystavených násiliu jasne ukázali, že súčasné ustanovenie neprispieva k ochrane žien pred násilným partnerom, pretože im neposkytuje dostatočný čas na realizáciu konkrétnych krokov potrebných na zaistenie vlastného bezpečia, ako aj bezpečia detí. Naopak, dochádza k tomu, že zneužívateľ sa po 48 hodinách vracia do spoločnej domácnosti, kde dochádza k ešte väčšej eskalácii násilia. To znamená, že takéto ustanovenie namiesto efektívnej ochrany žien a detí, ktoré sú vystavené násiliu, prispieva k ešte väčšiemu stupňovaniu násilia zo strany zneužívateľa, a teda k ešte väčšiemu ohrozeniu. Z tohto dôvodu považujeme úlohu navrhnutú predkladateľom, aby bola „vypracovaná monitorovacia správa o postupoch polície pri aplikácii § 27a zákona č.491/2008 Z. z vo vzťahu k oprávneniu vykázať osobu zo spoločného obydlia (s. 5)“ za nedostatočnú a neriešiacu súčasnú situáciu žien a ich detí. Navyše sa domnievame, že prijatím takto formulovanej úlohy by došlo k neúmernému a zbytočnému časovému posunu novelizácie. Novelizácia predmetného ustanovenia je nevyhnutná v záujme dosiahnutia vyššej a efektívnejšej ochrany žien vystavených násiliu a ich detí, ktorú súčasná legislatívna úprava neumožňuje.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
6. V časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“, ďalej navrhujeme doplniť úlohu v znení: „Novelizáciou Trestného zákona explicitne ustanoviť inštitút „zákazu priblíženia sa k poškodenému na určitú vzdialenosť“, ktorého úprava nebola premietnutá do legislatívy v rámci rekodifikácie Trestného zákona v roku 2002, hoci bola súčasťou legislatívnych návrhov, ktoré mali zlepšiť situáciu v oblasti násilia páchaného na ženách. Ide o bežný inštitút, ktorý dlhodobo funguje v zahraničí a patrí k dôležitým opatreniam zameraným na zvýšenie ochrany žien pred násilným partnerom.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
7. V časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“, ďalej navrhujeme doplniť úlohu v znení: „Vypracovať návrh na koordinačný postup pre vytváranie tzv. špecializovaných policajných tímov (zmiešaný tím policajt/policajtka špeciálne vyškolený pre oblasť násilia páchaného na ženách) zasahujúcich v prípadoch násilia páchaného na ženách“. Návrh odôvodňujeme tým, že v prípadoch intervencie policajných hliadok v domácnostiach sa efektívnou stratégiou ukazuje mať v tíme nielen vyškolený personál, ale aj ženu – policajtku, ktorá by sa špeciálne zamerala na riešenie situácie ženy vystavenej násiliu. Ako je zrejmé, z medzinárodných skúseností, zmiešané tímy pomáhajú do veľkej miery znižovať traumatické dôsledky násilia u žien a celkovo napomáhajú k efektívnejšiemu vyšetrovaniu týchto trestných činov. SR má v súčasnosti nedostatok žien v policajných motorizovaných hliadkach, a práve preto je potrebné vypracovať návrh ako sa bude táto situácia strategicky riešená v dlhodobejšom horizonte a aké kroky je potrebné urobiť na zmenu.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
8. V časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“, ďalej navrhujeme doplniť úlohu v znení: „Vytvoriť a uviesť do praxe návrh na systematické vzdelávanie súdnych znalcov/znalkýň v oblasti násilia páchaného na ženách ako aj mechanizmus pravidelných previerok súdnych znalcov/znalkýň v odbore psychológia zameraného najmä na prejavy traumy u žien vystavených násiliu“. V praxi sa ukazuje ako jeden z vypuklých problémov odborná nevybavenosť súdnych znalcov a znalkýň v oblasti násilia páchaného na ženách a najmä nových psychologických postupov odvodených od výskumov komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy. To spôsobuje, že vypracované súdnoznalecké posudky sú natoľko viktimizačné, že spôsobujú , resp. takmer úplne znemožňujú ženám dosiahnuť nápravu súdnou cestou. Situáciu by riešila navrhovaná úloha.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
9. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „V nadväznosti na zriadenie Krízových intervenčných centier novelizovať Zákon o policajnom zbore tak, aby polícia mala povinnosť do 48 hod. informovať písomne Krízové intervenčné centrum a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch s mal. deťmi o prípadoch násilia páchaného na ženách a deťoch (trestné činy aj priestupky).“ Zavedenie tejto povinnosti považujeme za nevyhnutné, pretože prispeje k naštartovaniu koordinovaného postupu zainteresovaných inštitúcií, ktorý v súčasnosti v SR úplne zlyháva, čo povedie k rýchlej, účinnej a efektívnej pomoci ženám zažívajúcim násilie.
   Pripomienku považujeme za zásadnú.
10. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Uskutočniť novelizáciu Zákona o rodine tak, aby už podozrenie z násilia páchaného na ženách a/alebo deťoch v rodine bolo dôvodom pre zákaz styku násilníckeho rodiča s maloletými deťmi a dôvodom, aby takémuto rodičovi nemohli byť mal. deti zverené do osobnej starostlivosti. “ Z praktických skúseností sa ukazuje, že deti sú v nedostatočnej miere chránené pred násilím. Mnoho detí sa musí stretávať s násilím otcom napriek tomu, že sa otca boja a/alebo sa nechcú stretávať s násilným otcom. Takáto novelizácia, by zabezpečila účinnejšiu ochranu detí.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
11. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Zaviesť na národnej úrovni systém monitorovania postupu orgánov činných v trestom konaní (polícia, prokuratúra), priestupkových oddelení a súdov a využívaniu existujúcej legislatívy, vrátane pravidelného zverejňovania výsledkov monitoringu.“ Takýto systém monitorovania by napomáhal nielen získavať špecifické informácie o efektivite súčasnej legislatívy, ale aj identifikovať situácie a okolnosti, ktoré súčasná legislatíva nedokáže pokryť. Taktiež by výraznou mierou prispel k vyhodnocovaniu aplikácie súčasnej legislatívy v praxi.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
12. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Zaviesť národnú štatistiku o prípadoch násilia páchaného na ženách (polícia, prokuratúra, priestupkové oddelenia, súdnictvo, vrátane Ústavného súdu a Najvyššieho súdu) s cieľom získať reálne údaje o jeho výskyte v SR. V tejto súvislosti, do systému štatistického výkazníctva v jednotlivých rezortoch zaviesť osobitnú štatistickú kategóriu násilia páchaného na ženách (napr. Ministerstvo spravodlivosti, súdy- násilie ako osobitý dôvod pri rozvodoch manželstva a i., podobne Ministerstvo vnútra- priestupkové oddelenia a polícia).“ V SR v súčasnosti úplne absentuje takýto druh štatistického výkazníctva, čo znemožňuje operatívne nastavovať potrebné strategické opatrenia na elimináciu násilia páchaného na ženách.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
13. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Vypracovať monitorovaciu správu o prístupe žien vystavených násiliu k právu a spravodlivosti (vrátane prístupu k bezplatnej resp. cenovo dostupnej právnej pomoci a advokátskemu zastupovaniu) a o skúsenostiach žien pri uplatňovaní existujúcej legislatívy v praxi. Na základe jej zistení prijať opatrenia vrátane zabezpečenia finančných zdrojov na zlepšenie situácie žien obetí násilia a ich detí v tejto oblasti.“ Z dlhodobých poznatkov je zrejmé, že situácia násilia je zároveň situáciou, ktorá často vedie k prehlbovaniu feminizácie chudoby. Keďže ženy vystavené násiliu pri riešení svojej situácie nevyhnutne potrebujú právne a advokátske služby, a keďže v dôsledku násilia v mnohých prípadoch nemajú dostatok financií na zaplatenie týchto služieb, existuje podozrenie, že ženy vystavené násiliu nemajú rovnaký prístup k týmto službám. Navrhovaná úloha pomôže analyzovať súčasnú situáciu a stane sa významným zdrojom informácií o možnostiach nových strategických zmien.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
14. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Vypracovať monitorovaciu správu o uplatňovaní existujúcej legislatívy a prostriedkoch ochrany pre ženy obete násilia v oblasti rodinného a občianskeho práva, zaviesť systém monitorovania postupov súdov a orgánov štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prípadoch násilia a uplatňovania legislatívy v praxi, a na základe jej výsledkov navrhnúť ďalšie legislatívne zmeny s cieľom zlepšiť poskytovanie ochrany a podpory ženám obetiam násilia.“ Jedným z vypuklých problémov pri riešení situácie žien vystavených násiliu je ešte stále nedostatok legislatívnych opatrení v oblasti rodinného a občianskeho práva, ktoré by prispievali k adekvátnej ochrane žien. Naše praktické skúsenosti tiež ukazujú, že najmä vďaka neznalostiam o dynamike a špecifikách násilia páchaného na ženách často dochádza pri postupoch súdov a orgánov štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately k sekundárnej viktimizácii žien. Z týchto dôvodov je potrebné mať k dispozícii monitorovacie správy, ktoré by napomohli nastaviť strategické opatrenia na odstránenie sekundárnej viktimizácie žien a zefektívnili systém podpory a ochrany žien vystavených násiliu.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
15. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Vypracovať záväzné inštrukcie a postupy orgánov činných v trestnom konaní a priestupkových oddelení na včasné identifikovanie žien zažívajúcich násilie a páchateľov násilia a na uplatňovanie prístupu citlivého na potreby a práva žien zažívajúcich násilie.“ Z praktických skúseností žien vyplýva, že pomoc, ktorá je im poskytnutá zo strany orgánov činných trestnom konaní závisí od osoby, ktorá im pomoc poskytuje v zmysle jej postoja, vedomostí o problematike násilia páchaného na ženách a zručností. Z čoho vyplýva, že niektoré ženy majú prístup k adekvátnej pomoci a iné nie. Takáto prax nezabezpečuje rovnaký prístup k ochrane. Na druhej strane mnoho prípadov násilia páchaného na ženách nie je správne identifikovaných, čo v praktickej rovine znamená, že tieto prípady opakovane končia ako priestupky, napriek tomu, že dochádza k závažným formám násilia a zdravie a životy žien a detí sú v dôsledku násilia závažne ohrozené.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
16. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „I. Oblasť trestnoprávneho a občianskoprávneho rámca - Aktivity“ nová úloha v znení: „Zabezpečiť v súčinnosti s Advokátskou komorou poskytovanie bezplatných služieb právnej pomoci špecializovaných na násilie páchané na ženách pre ženy obete násilia v trestných, priestupkových a občianskoprávnych konaniach, ktoré by boli dostupné vo všetkých regiónoch SR (perspektívne nepretržite 24 hod. denne) a ktoré by poskytovali advokáti/advokátky špeciálne odborne vyškolené na problematiku násilia páchaného na ženách, s praktickými skúsenosťami v tejto oblasti. Zabezpečiť finančné zdroje na tento účel zo štátnych a i. verejných zdrojov (napr. formou štátnej objednávky).“ Násilie páchané na ženách má závažný dopad na ekonomickú situáciu žien a ich detí. Mnoho žien si nemôže dovoliť financovať advokátsku pomoc. Bezplatnú prístup k advokátskej pomoci majú iba ženy, ktoré sú v hmotnej núdzi, zároveň však pracovníci/čky poskytujúci/ce takúto pomoc často krát nemajú adekvátnu znalosť problematiky násilia páchaného na ženách, čo často vedie k sekundárnej viktimizácii žien a zároveň sa takáto pomoc stáva neúčinnou a neefektívnou.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
17. V časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Charakteristika oblasti a úloh“, považujeme za irelevantnú časť „Preto je potrebné zabezpečiť dôslednú a efektívnu implementáciu zákona č 448/2008 Z. z.“, keďže problémom v praxi nie je efektívne využívanie zákona, ale fakt, že spomínaný zákon neumožňuje poskytovať špecifické podporné služby pre ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch s dôrazom na ich špecifické diverzifikované potreby. Dôležitým krokom smerujúcim k pozitívnej zmene v tejto oblasti je novelizácia zákona č.448/2008 Z.z. Preto navrhujeme túto časť preformulovať: „Urobiť analýzu možností poskytovania podporných špecifických služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich deti v rámci zákona č.448/2008 Z.z. s dôrazom na špecifické potreby žien a detí zažívajúcich násilie a európske štandardy pre podporné služby pre ženy a ich deti.“.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
18. V časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity II.“ navrhujeme preformulovať znenie úlohy č. 9 nasledovne: „Vypracovať a schváliť ako oficiálny dokument „štandardy poskytovania špecifických služieb obetiam násilia páchaného na ženách“, zodpovedajúci prijatým európskym štandardom“ . Návrh odôvodňujeme skutočnosťou, že násilie páchané na ženách má svoje špecifiká, vyžadujúce si špecifické strategické postupy pri poskytovaní pomoci a nerešpektovanie tejto skutočnosti znemožňuje akékoľvek účinné riešenie problematiky násilia a eliminuje význam tohto dokumentu ako východiska praktického riešenia problému.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
19. Zároveň navrhujeme, aby z uvedeného dôvodu bola doplnená v časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity II.“ nová úloha v znení: „V súčinnosti s MVO prepracovať systém akreditácie na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby subjekty, ktoré žiadajú o akreditáciu s cieľom poskytovať ženám a deťom pomoc z dôvodu násilia boli preverovaní aj z hľadiska odborných vedomostí o problematike násilia páchaného na ženách v ich ľudskoprávnom kontexte. V tejto súvislosti, vytvoriť samostatnú akreditačnú komisiu zloženú z expertiek a expertov v oblasti násilia páchaného na ženách, ktorá by udeľovala povolenia pre prácu v oblasti NPNŽ.“ Súčasný systém akreditácie v žiadnom prípade nezodpovedá základným ľudskoprávnym východiskám v oblasti násilia páchaného na ženách. Nezisťuje sa, či subjekty, žiadajúce o akreditáciu majú dostatok odborných znalostí v oblasti násilia páchaného na ženách, vrátane znalostí o dôsledkoch komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, dynamike násilia a podobne, pričom sa najmä vyžaduje, aby subjekt zastrešovala osoba s ukončeným vysokoškolským štúdiom sociálnej práce. Keďže štúdium sociálnej práce zatiaľ nedostatočne reflektuje na nové, rodovo citlivé metódy sociálnej práce, ktoré sú v zahraničí už bežne používané, nie je to dostatočným predpokladom na to, aby akreditáciu nedostal subjekt, ktorý vďaka svojim neznalostiam prispeje k ešte väčšiemu ohrozeniu žien a detí.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
20. V časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“ považujeme úlohu č.10 za irelevantnú a nezmyselnú v zmysle pripomienky č. 29. Túto úlohu navrhujeme preformulovať: „Zabezpečiť v súčinnosti s MVO pôsobiacimi v oblasti pomoci ženám vytvorenie minimálnej siete podporných zariadení pre ženy zažívajúce násilie (poradenské centrá, bezpečné ženské domy a intervenčné centrá), ktoré budú spĺňať minimálne európske štandardy pre podporné služby.“
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
21. Ďalej navrhujeme, v časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity II.“ preformulovať znenie úlohy č. 11 nasledovne: „Novelizovať Zákon č. 305/2005 tak, aby zahŕňal typy sociálnych zariadení poskytujúcich špecifické služby pre ženy vystavené násiliu , t.j. minimálne nový typ zariadenia „Bezpečný ženský dom“, ktorého vymedzenie by zodpovedalo štandardom EÚ v tejto oblasti a zabezpečiť, aby tieto špecifické služby boli finančne a geograficky dostupné pre všetky ženy“. Keďže v SR neexistuje legislatívne vymedzený typ zariadenia, ktorý by explicitne poskytoval špecifické služby ženám a deťom vystavených násiliu, je nevyhnutné prijať také legislatívne zmeny, ktoré tento nedostatok odstránia. V tejto súvislosti opätovne pripomíname odporúčanie CEDAW Výboru, najmä časť v odp. 21: „Výbor žiada zmluvný štát, aby zabezpečil, že legislatíva k násiliu páchanom na ženách bude s ohľadom na ženy špecifická a komplexná, zahŕňajúca všetky formy násilia a v súlade so Všeobecným odporúčaním Výboru č. 19“.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
22. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vytvoriť legislatívno-právny základ pre zriaďovanie a fungovanie Krízových intervenčných centier. Za tým účelom novelizovať zákon č. 305/2005 z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tak, aby Krízové intervenčné centrum mohol zriadiť akreditovaný subjekt (MVO) ako nový druh zariadenia a aby zákon určil aj minimálny finančný príspevok na jeho prevádzku z dvoch zdrojov (VÚC a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny).“ Pripomienku odôvodňujeme rovnako, ako predchádzajúcu.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
23. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať v spolupráci s MVO monitorovaciu správu o aktuálnej situácii v oblasti pomoci a služieb pre ženy obete násilia v SR vrátane ich financovania (ambulantné, rezidenciálne, terénne formy, telefónne linky, služby bývania) a plán potreby jednotlivých foriem a typov pomocných zariadení, zodpovedajúci štandardom EÚ pre túto oblasť a navrhnúť potrebné legislatívne zmeny.“ Domnievame sa, že takáto monitorovacia správa pomôže odkryť alarmujúcu situáciu v oblasti poskytovania služieb ženám vystavených násiliu a ich deťom a prispeje k urýchlenému prijatiu strategických opatrení, ktoré by vyriešili tento stav.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
24. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať komparatívnu štúdiu o sociálnej pomoci a službách, zdravotníckej starostlivosti a službách bývania pre ženy obete násilia v SR, členských štátoch EÚ a v medzinárodných štandardoch a odporúčaniach. Sprístupniť zainteresovaným profesiám a verejnosti zahraničné štúdie v tejto oblasti.“ Podobne ako pri predchádzajúcej úlohe sa domnievame, že komparatívna štúdia poukáže na priepastný rozdiel v kvantite a kvalite poskytovaných služieb v SR a v zahraničí a bude tak slúžiť ako dôležitý argumentačný materiál pre prijate nevyhnutných zmien v tejto oblasti. SR ako členská krajina EÚ nemôže naďalej ignorovať potreby žien vystavených násiliu a všetka snaha by mala viesť k približovaniu sa kvalite služieb v iných krajinách EÚ.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
25. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať komparačnú štúdiu o spôsobe a rozsahu financovania pomoci a služieb pre ženy zažívajúce násilie v krajinách EÚ (napr. Rakúsko) a iných krajinách ( napr. USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland a i.). Na jej základe pripraviť návrh na nový spôsob financovania týchto zariadení, ktorý by adekvátne zohľadňoval potreby a práva tejto skupiny žien a detí.“ Pripomienku odôvodňujeme rovnako ako predchádzajúcu.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
26. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať monitorovaciu správu o postupoch orgánov štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zdravotníckych zariadení pri identifikovaní žien obetí násilia a poskytovaní pomoci týmto ženám.“
    Na základe praktických skúseností v oblasti poskytovania ženám vystavených násiliu máme odôvodnenú obavu, že dochádza k systémovým chybám pri postupoch identifikácie žien ako obetí násilia a pri poskytovaní pomoci ženám. Monitoring by pomohol odkryť, ktoré okolnosti vedú k týmto systémovým chybách a stala by sa tak východiskom pre naštartovanie strategických zmien v tejto oblasti.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
27. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať metodický postup a v praxi usmerniť postupy orgánov SPOD a SK pri vykonávaní opatrení SPO pre obete násilia páchaného na ženách tak, aby bola v spolupráci so zainteresovanými zložkami zabezpečená ich efektívna ochrana a pomoc.“ V súčasnosti neexistuje jednotný metodický postup, ktorý by zodpovedal ľudskoprávnym EÚ štandardom v tejto oblasti. Preto je nevyhnutné, najmä v záujme zvýšenia ochrany žien a detí, urýchlene vypracovať takýto metodický postup a zaviesť ho do praxe.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
28. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Vypracovať monitorovaciu správu týkajúcu sa potrieb žien obetí násilia v oblasti služieb bývania a zaviesť systém štátom podporovaného sociálneho bývania cenovo dostupného ženám obetiam násilia a zabezpečiť finančné zdroje na tento účel.“ Ženám vystaveným násiliu sa najmä v čase riešenia situácie násilia, resp. po odchode z násilného vzťahu ekonomicky výrazne zhoršuje ich situácia (často nemajú právo na nehnuteľnosti, zneužívateľ neplatí výživné, zdravotné problémy a s tým súvisiaci výpadok z práce a pod.), čo vedie k situácii, že ženy nemajú dostatok financií na zabezpečenie nového bývania. Výsledkom je, že ženy ostávajú alebo sa vracajú k zneužívateľom, t.z. ich situácia ostáva nezmenená. Ďalšia skupina žien sa v dôsledku násilia stáva bezdomovkyňami. Navrhnuté opatrenie by prispelo k riešeniu spomínaných problémov a umožnilo by predchádzať chudobe a bezdomovstvu v dôsledku násilia.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
29. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Zabezpečiť v súčinnosti s MVO pôsobiacimi v oblasti pomoci ženám vytvorenie minimálnej siete podporných zariadení pre ženy zažívajúce násilie (poradenské centrá, bezpečné ženské domy a intervenčné centrá), ktoré budú spĺňať minimálne európske štandardy pre podporné služby.“
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
30. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Poskytnúť finančný príspevok verejným aj neverejným poskytovateľom sociálnych služieb zameraných na pomoc, ochranu a podporu žien a detí, ktoré zažili / zažívajú násilie v párových vzťahoch. Zároveň zabezpečiť finančné zdroje na podporu existujúcich miest poskytujúcich pomoc a podporné služby pre ženy zažívajúce násilie, a na ich rozšírenie tak, aby sa zlepšila dostupnosť tejto pomoci ženám. V spolupráci s MVO navrhnúť legislatívne zmeny, ktoré umožnia kontinuálne a stabilné poskytovanie pomoci a podporných služieb ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch vrátane opätovného zavedenia minimálnych štandardov pre príspevky z verejných zdrojov poskytnutých na jednotlivé druhy podporných služieb. “ V súčasnosti neexistuje systém kontinuálneho a systematického financovania služieb zameraných na poskytovanie pomoci ženám vystavených násiliu. Predkladateľ sa vo väčšine prípadov odvoláva na financovanie z EŠF, čo však v žiadnom prípade nezodpovedá systematickej finančnej podpore služieb tak ako je napr. v zahraničí.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
31. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Zabezpečiť, v rámci dotačnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre roky 2009-2012 aby bola stabilnou programovou prioritou finančná podpora zariadení, v ktorých sa budú vykonávať činnosti, zohľadňujúce diverzifikované potreby žien, obetí násilia a iné aktivity v oblasti prevencie a odstraňovania násilia páchaného na ženách.“ Ako sme už uviedli, jedným z najväčších nedostatkov pre riešení situácie žien vystavených násiliu je nedostatok finančných prostriedkov pre prevádzkovanie nevyhnutných podporných služieb MVO. Okrem systematického riešenia, ktoré navrhujeme v predchádzajúcej pripomienke sa domnievame, že by situáciu aspoň čiastočne vyriešila zmena dotačnej politiky MPSVR SR, v rámci ktorej by bol vytvorený priestor pre finančnú podporu subjektom poskytujúcim diverzifikované služby pre ženy.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
32. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Koordinovať spoločný postup všetkých zainteresovaných profesií poskytujúcich pomoc a ochranu ženám, obetiam násilia v praxi prostredníctvom Krízových intervenčných centier (1. fáza do roku 2010: 1 Krízové intervenčné centrum v každom VÚC), ktoré budú zriaďované a prevádzkované MVO akreditovanými Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a financované zo štátnych a verejných zdrojov (zákonom určiť minimálny finančný príspevok).“
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
33. Zároveň navrhujeme, aby bola doplnená v časti II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity“, nová úloha v znení: „Podporovať aktivity mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách a vytvoriť podmienky pre rozširovanie týchto aktivít vrátane vyčlenenia financií zo štátnych a iných verejných zdrojov.“ Mimovládne organizácie plnia nezastupiteľnú úlohu pri prevencii a eliminácii násilia páchaného na ženách, a na tento fakt predkladateľ takmer vôbec nereaguje. Bez systematickej vládnej podpory, najmä finančnej, MVO nemôžu už naďalej plniť svoje poslanie, čo ohrozuje existenciu všetkých aktivít v oblasti prevencie a eliminácie tohto závažného spoločenského javu.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
34. Navrhujeme, aby v časti „II. Oblasť poskytovania pomoci ženám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie – Aktivity II.“ bola doplnená nová aktivita v znení: „Vypracovať rodovú analýzu metód sociálnej práce, ktoré sa používajú v SR a ktoré sa ukazujú ako rodovo necitlivé, napomáhajúce sekundárnej viktimizácii žien zo strany sociálnych pracovníkov a pracovníčok. Zodpovedný: Expertná skupina a MVO“. Keďže v SR neexistujú, na rozdiel od mnohých krajín, vypracované rodové analýzy metód sociálnej práce, nie je možné nastaviť primerané opatrenia v oblasti násilia páchaného na ženách pre sociálne pracovníčky a pracovníkov. Analýza prispeje k nielen k revízii existujúcich viktimizačných metód, ale prispeje k naštartovaniu a nasmerovaniu strategických opatrení v oblasti sociálnej práce.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
35. V časti „III. Oblasť vzdelávania a scitlivovanie pomáhajúcich profesií – charakteristika oblasti a úloh“ navrhujeme aby v časti „financovanie vzdelávania“ bolo explicitne uvedené, že financovanie bude zabezpečené aj to zdrojov štátneho rozpočtu. Odvolávame sa na konštatovanie CEDAW Výboru, v ktorom „ Výbor tiež so znepokojením konštatuje nedostatok (...) vyčlenenia finančných zdrojov na programy zamerané na boj proti násiliu páchanom na ženách“. Násilie páchané na ženách je legitímnou súčasťou verejných politík, a preto nie je možné eliminovať tento jav len prostredníctvom financovania z EŠF. Vláda SR, ako garant ochrany ľudských práv, musí zabezpečiť financovanie aj z vlastných zdrojov a vyslať tak verejný signál, že násilie páchané na ženách považuje za štrukturálny problém, ktorý je potrebné riešiť systematickým financovaním zo zdrojov štátneho rozpočtu.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
36. V časti „III. Oblasť vzdelávania a scitlivovanie pomáhajúcich profesií – charakteristika oblasti a úloh“ navrhujeme aby v časti Náplň vzdelávacích aktivít boli doplnené informácie o tom, že viaceré feministické ľudskoprávne MVO už v súčasnosti poskytujú rodovo citlivé vzdelávanie v oblasti násilia páchaného na ženách zodpovedajúce štandardom EÚ a že je potrebné využiť tento významný vedomostný potenciál MVO. Mnohé z členiek MVO boli špeciálne vyškolené/í pre poskytovania vzdelávania v oblasti násilia páchaného na ženách v zahraničí a predstavujú tak skupinu poskytovateľov vzdelávania, ktorá môže zabezpečiť odbornú garanciu týchto aktivít. Predkladateľ túto skutočnosť úplne opomína, čo je v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami. Pekinská akčná platforma, ktorú podporila aj SR, vyzvala všetky štáty, aby uznali prínos občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych ženských organizácií a poskytla im primeranú podporu pri participácii na riešení problematiky násilia páchaného na ženách.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
37. Z týchto dôvodov tiež navrhujeme, aby boli MVO, pracujúce v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách ako aj Expertná skupina na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách pre Rade vlády pre prevenciu kriminality doplnené do časti „Zodpovedný“ vo všetkých aktivitách oblasti III.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
38. V časti „IV. Oblasť prevencie – Aktivity IV“ navrhujeme doplniť úlohu: „Realizovať legislatívne zmeny (najmä v Zákone o SRo a STV), prostredníctvom ktorých by bolo možné dosiahnuť, aby verejnoprávne médiá mali záväzok prezentovať princíp tzv. nulovej tolerancii k násiliu a princíp rodovej rovnosti a aby boli sankcionované za šírenie stereotypných obrazov žien a mužov v spoločnosti a za mediálne výpovede, ktoré prispievajú k násiliu na ženách“. Úlohu odôvodňujeme skutočnosťou, že doteraz sa nepodarilo naštartovať pozitívne zmeny v mediálnej oblasti a SR toleranciou, a teda nepriamou podporou rodovo necitlivej mediálnej tvorby porušuje viaceré ľudskoprávne dokumenty. Pre vyriešenie takejto situácie je potrebné začať s legislatívnymi úpravami, ktoré by poskytli základný rámec pre naštartovanie zmien v mediálnej oblasti. Vzhľadom na špecifickú úlohu verejenoprávnych médií, ktorou je aj ochrana ľudských práv, považujeme za nevyhnutné, aby tieto inštitúcie prevzali zodpovednosť za šírenie rodovo necitlivých mediálnych posolstiev.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
39. V časti „IV. Oblasť prevencie – Aktivity IV“ navrhujeme doplniť úlohu: „Zaviesť do legislatívy pojem "sexizmus", ktorý by mal byť definovaný ako prístup negujúci rovnakú dôstojnosť ľudských bytostí na základe ich mužského alebo ženského pohlavia, a odsúdiť ho rovnako ako "rasizmus". K tejto úlohe už dlhodobo vyzývajú medzinárodné ľudskoprávne organizácie (OSN, RE), ktoré poukazujú na to, že pokiaľ nebude pojem sexizmus zavedený do legislatívnych noriem, je iba malá pravdepodobnosť, že sa podarí odstraňovať negatívne javy súvisiace s týmto pojmom. Parlamentné Zhromaždenie RE vo svojom „Odporúčaní č. 1555 (2002) - Obraz žien v médiách“ priamo vyzýva členské štáty k takto formulovanej úlohe. Samotná RE odôvodňuje takéto opatrenie skutočnosťou, že „obraz žien v médiách zostáva stále príliš často negatívny a pokračuje v stereotypoch a sexizme“. Podľa monitoringu MVO v oblasti médiách je situácia v SR ešte alarmujúcejšia a médiá svojimi necitlivým prístupom prispievajú k vzniku násilia páchaného na ženách.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
40. V časti „IV. Oblasť prevencie – Aktivity IV“ ďalej navrhujeme doplniť úlohu: „V spolupráci s MVO zrealizovať vzdelávacie aktivity v oblasti násilia páchaného na ženách a rodovej rovnosti pre profesionálov a profesionálky z oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie“ . Úlohu odôvodňujeme tým, že ak majú médiá zohrať kľúčovú úlohu pri propagácií a presadzovaní princípov nulovej tolerancie a rodovej rovnosti, je nevyhnutné, aby samotní profesionáli a profesionálky v mediálnej a marketingovej komunikácii boli dostatočne pripravení na citlivé prezentovanie tejto témy, čo nevyhnutne predpokladá zavádzanie vzdelávacích programov. Iba osvojenie nových poznatkov a ich šírenie sa môže stať základom pre konštruktívne zmeny v postojoch celej spoločnosti.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
41. V časti „IV. Oblasť prevencie – Aktivity IV“ ďalej navrhujeme doplniť úlohu v nasledujúcom znení: „Doplniť vzdelávacie štandardy o oblasť rodovo citlivého prístupu v mediálnej práci na vysokých školách, ktoré sa podieľajú na pregraduálnom vzdelávaní profesionálov a profesionálok v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácii“. Meniť zaužívané rodovo necitlivé mediálne praxe je potrebné už pri vzdelávacom procese budúcich mediálnych profesionálov a profesionálok. Pokiaľ sa princípy rodovo citlivej mediálnej tvorby neodzrkadlia už v samotnej vzdelávacej fáze, je neskôr omnoho ťažšie meniť zaužívané novinárske rutinné pracovné postupy a nereflektované rodovo necitlivé postoje.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
42. V časti „IV. Oblasť prevencie – Aktivity IV“ ďalej navrhujeme doplniť úlohu v nasledujúcom znení: „Zaviesť povinné vypracovania stratégií nulovej tolerancie k násiliu a rodovej rovnosti vo všetkých mediálnych spoločnostiach, ktoré majú licenciu na vysielanie, resp. zabezpečiť, aby sa predloženie stratégie stalo súčasťou posudzovacích procesov pri udeľovaní licencie“. Opierame sa Pekinskú akčnú platformu, oblasť J: Médiá, ktorá vyzýva členské štáty, teda aj SR, aby prijali tieto potrebné opatrenia a takisto o Odporúčanie Expertnej skupiny Rady Európy na elimináciu násilia páchaného na ženách, (Štrasburg, 25.jún, 1997, časť 15: Médiá), ktorá vyzýva médiá, aby odmietli ideu „slobody slova verzus zodpovednosť“, a nahradila ju myšlienkou „slobody slova so zodpovednosťou“.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
43. Takisto navrhujeme, aby boli MVO, pracujúce v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách ako aj Expertná skupina na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách pre Rade vlády pre prevenciu kriminality doplnené do časti „Zodpovedný“ vo všetkých aktivitách oblasti IV. OSN v Pekinskej akčnej platforme, zdôrazňuje, že významnú monitorovaciu a konzultačnú úlohu v mediálnej oblasti by mali zohrávať mimovládne organizácie, ktorá sa venujú problematike násilia páchaného na ženách a ľudských práv žien. Expertky a experti z týchto organizácií, by mali byť prizývané/ní k tvorbe programových štruktúr a mediálnych výstupov, s cieľom inkorporovať rodové analýzy do všetkých mediálnych procesov. V danom kontexte OSN vyzýva vlády, aby uznali prínos ženských organizácii a vytvárali im vhodné podmienky na ich prácu, vrátane finančnej podpory. Pripomienku považujeme za zásadnú.
44. V časti „VI. Oblasť násilia voči ženám na pracovisku“ – Aktivity VI.“ navrhujeme doplniť úlohu v nasledujúcom znení: „Urýchlene zrealizovať verejnú mediálnu kampaň o problematike sexuálneho obťažovania žien na pracoviskách a iných formách násilia na verejnosti, a to spôsobom, ktorý by eliminoval pretrvávajúce rodovo necitlivé mýty v tejto oblasti“. Vzhľadom na to, že zavedením pojmu „sexuálne obťažovanie“ v novelizácii Antidiskriminačného zákona došlo k situácii, kedy slovenské médiá necitlivým, urážlivým a neadekvátnym spôsobom informovali verejnosť o tomto ustanovení a prispeli tak k rozšíreniu nepravdivých a sexistických informácie o sexuálnom obťažovaní žien, je nevyhnutné začať meniť takéto predstavy, prostredníctvom citlivej vzdelávacej kampane.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
45. V časti „VI. Oblasť násilia voči ženám na pracovisku“ – Aktivity VI.“ navrhujeme doplniť úlohu v nasledujúcom znení: „Zabezpečiť a regionálne sprístupniť špecializované služby pre ženy vystavených násiliu na verejnosti a v pracovno-právnych vzťahoch, najmä urýchlene zabezpečiť vytvorenie bezplatnej špecializovanej celoslovenskej krízovej telefonickej linky pomoci, centier krízovej intervencie a bezplatných poradenských služieb (právnych, psychologických, sociálnych) a vyčleniť na ich činnosť primerané finančné prostriedky“. Pri zabezpečovaní pomoci je potrebné vychádzať z faktu, že ženy, vystavené násiliu na verejnosti a v pracovno-právnych vzťahoch, vrátane sexuálneho obťažovania, zažili/zažívajú situácie extrémnej stresovej záťaže a mocenskej nerovnováhy (najmä v pracovnoprávnom vzťahu). Práve z týchto dôvodov je potrebné vytvoriť špecializované služby pomoci, ktoré budú poskytovať profesionálky špeciálne vytrénované pre poskytovanie týchto služieb, ktoré by napomáhali riešiť tieto situácie násilia.
    Pripomienku považujeme za zásadnú.
46. V časti VII. Oblasť práce s páchateľmi násilia navrhujeme vypustiť úlohu č. 43 a nahradiť ju úlohou: „Zabezpečiť finančné zdroje pre slovenské MVO pracujúce v oblasti násilia páchaného na ženách, aby mohli nadviazať aktívnu zahraničnú spoluprácu s cieľom získavania a výmeny dobrých skúseností z realizácie špeciálnych programov pre páchateľov“. Návrh odôvodňujeme viacerými skutočnosťami:
    
    1. v SR neexistujú subjekty, ktoré majú skúsenosti s realizáciou účinných rodovo citlivých programov pre zneužívateľov/páchateľov násilia na ženách, takže je najskôr potrebné zabezpečiť, aby nastala prenos know - how zo zahraničia a aby boli v prvom rade vypracované vzdelávacie modely takých programov;
    2. keďže charakter týchto programov predpokladá hlboké znalosti z oblasti rodovej rovnosti a násilia páchaného na ženách a rodovo senzitívnej terapie (na Slovensku takmer úplne absentuje) je neúčinné začať hneď so vzdelávaním spomínaných úradníkov/úradníčok;
    3. programy pre zneužívateľov je potrebné viesť prostredníctvom tréningov (interaktívnym spôsobom), pričom skúsenosti ukazujú, že tréningy vedené v takejto citlivej oblasti sú úspešnejšie ak sú poskytované v rodnom jazyku prijímateľov/prijímateliek;
    4. riešenie navrhované predkladateľom zakladá omnoho väčšie finančné nároky, ako keby sa s ním začalo neskôr (po výmene skúseností) a zo strany slovenských MVO, čo je v situácii, kedy nie je dostatok financií na zabezpečenie základných služieb pre ženy vystavené násiliu a ich deti minimálne neetické.

    Pripomienku považujeme za zásadnú.