Nórsky multikulturalizmus funguje, provokuje pravicu

Riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK Jozef Bátora prežil v Nórsku deväť rokov. Verí multikulturalizmu a tvrdí, že Slovensko čakajú zmeny.

• Anders Breivik venuje časť v manifeste aj Slovensku, ako to hodnotíte?

„Manifest treba brať s rezervou, sú to výplody chorého mozgu. Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci. Slovensko je tradičné, má autochtónne minority, ktoré tu fungujú dlhodobo. V tomto zmysle je multietnická krajina, ale nie je multikulturálna v modernejšom výklade.“

• Breivik považuje za pravicové strany SNS, Slovenskú pospolitosť, aj HZDS. Čím ho tieto strany oslovili?

„Trafil sa do strán, ktoré sú xenofóbne alebo majú tento typ agendy. Čo ho mohlo upútať na nich, je špekulatívne. Je to chorý mozog, a preto treba aj manifest brať s rezervou.“

• Je časť spoločnosti podobne naladená ako bol Breivik proti menšinám? Radikalizuje sa Nórsko proti prisťahovalcom, alebo je otvorené, ako bolo vzorom pre celú Európu?

„Nóri sú vysokotolerantná a vysokootvorená spoločnosť, ktorá po tomto ešte viac stavia do popredia hodnoty demokratickosti, otvorenosti a tolerancie voči menšinám. Nastane opačná reakcia. Multikulturalizmus podporený veľkým počtom imigrantov z celého sveta sa ešte posilní.“

• Hovoríte, že Nóri budú ešte viac po Breivikovom čine otvorení, ale Európa sa radikalizuje a znejú hlasy europolitikov o nefungujúcom multikulturalizme. Akú má Slovensko v Európe povesť vo vzťahu k novým menšinám?

„Slovensko má jednu z najstriktnejších azylových a imigračných politík. U nás získať občianstvo či azyl je jedno z najťažších v Európe. Kolegovia Živka Deleva a Leonid Tuzov u nás na ústave nedávno robili štúdiu, kde sme porovnali imigračnú politiku Nórska a Slovenska. Tam sa ukázalo, že slovenská imigračná politika je výrazne reštriktívnejšia oproti Nórsku, čo zase nie je prekvapujúce. Je to paradoxné v tom, že u nás je imigrantov veľmi málo, už len keď to porovnáme s Rakúskom alebo Českom. My budeme musieť zmeniť zákony. Slovenská spoločnosť starne a zvyšuje sa životný štandard, preto sa budeme musieť pripraviť a prispôsobiť celkovému európskemu trendu, a to, že v našej spoločnosti budú fungovať imigračné komunity. Momentálne na to nie sme pripravení ani mentálne ani zákonodarne.“

Čítajte viac

Ján Glovičko

© 2011 Petit Press
Článok uverejnil denník SME 26. 7. 2011 v rubrike Spravodajstvo na str. 2 a portál Sme.sk v rubrike Z domova.
 

Pozrite aj:

• Neonacisti i ultrakonzervatívci. Krajná pravica má v Európe viaceré tváre
• Slovenskí extrémisti ohrozujú najmä Rómov