Dávku berú najmä mladí, nie Rómovia

Stereotyp, že dávku v hmotnej núdzi berú najmä Rómovia, vyvrátili správy Svetovej banky a ministerstva práce.

Bratislava, 2. 3. 2012 (SME) - Dávku v hmotnej núdzi určenú na základné prežitie ľudí v tiesni, chcú politici kontrolovať. Aj pred voľbami hovoria o jej zneužívaní a naznačujú, že sa rozpúšťa najmä v rómskych osadách. Príkladom je aj projekt e-pay kariet za päť a pol milióna eur, ktorý má učiť hospodáriť poberateľov tejto dávky či brániť úžere. Pilotné projekty sa mali začať práve v rómskych osadách. Svetová banka, ktorá na žiadosť ministerstva práce analyzovala sociálny systém, upozornila, že štruktúra poberateľov dávky v hmotnej núdzi nezodpovedá zloženiu obyvateľov v osadách.

Experti banky potvrdili údaje ministerstva práce zo Sociálnej poisťovne, že až 62 percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi sú bezdetní jednotlivci. Iba tri percentá príjemcov dávky sú z rodiny s viac ako štyrmi deťmi. Z približne 283 miliónov eur vyplatených v roku 2010 v tejto dávke tak väčšina peňazí zrejme išla mimo osád.

Riaditeľ Fondu sociálneho rozvoja Marek Hojsík hovorí, že tieto zistenia vyvrátili doterajšiu predstavu, že peniaze berú vo významnej miere obyvatelia rómskych komunít. „Ukazuje sa to ako nepravdivé a je to skôr súčasť negatívneho rasistického stereotypu rozšíreného na Slovensku. Pre marginalizované rómske komunity sú totiž charakteristické mnohodetné rodiny,“ hovorí. Hojsík vysvetľuje dôvod, prečo Rómovia nepoberajú dávku v hmotnej núdzi tým, že väčšina z nich na ňu nemusí mať nárok. Napríklad preto, že rodiny majú rodinné prídavky a na túto dávku stratia nárok.

Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied však hovorí, že chudobní prichádzajú o časti dávky napríklad aj preto, že žijú v ilegálnej chatrči, príspevok na bývanie dostane iba ten, kto má zlegalizovaný príbytok. „Stačí, že jeden člen rodiny je v zahraničí a celá domácnosť podľa zákona stráca nárok na túto dávku,“ vysvetľuje ďalej.

Analýza ukázala, že dávku berú najmä slobodní bezdetní – až dve tretiny. Najmä mladí ľudia vo veku 25 a 26 rokov. Táto štatistika ukazuje, že mladí sú bez práce a bez peňazí už skôr ako vo veku 25 rokov. Štát ich však ako možných adresátov dávky registruje až od tohto veku, pretože už neprihliada na príjem jeho rodičov. „Ale nápady na obmedzovanie sociálnej pomoci sa už od čias ministrovania pána Kaníka ľahšie predávajú verejnosti, ak sa tvrdí, že sa to dotkne hlavne Rómov – stále sa kalkuluje s rasistickým naladením spoločnosti,“ hovorí Hojsík.

Čítajte viac

Ján Glovičko

© SME/Petit Press 2012
Článok uverejnil denník SME 2. 3. 2012 v rubrike Téma na str. 3 a portál Sme.sk 1. 3. 2012 o 20:57 v rubrike Z domova.
 

Najväčšiu šancu pre osady premárnili

Štát minul peniaze z eurofondov inak, ako pôvodne zamýšľal.

Od roku 1989 prijali vlády niekoľko stratégií riešenia rómskej problematiky. Zásadný dokument bol z roku 2003, hovoril o opatreniach, ktoré mali vyrovnávať znevýhodnenia chudobných Rómov. Výsledkom boli úspešné programy ako asistent učiteľa či sociálna terénna práca. Najvýraznejším opatrením bola pomoc cez štrukturálne fondy.

„Vláda uznala, že títo Rómovia potrebujú špecifický prístup v rokoch 2007 až 2013. Bolo ťažké presvedčiť Európsku komisiu, ktorá chcela vedieť, koľko to bude stáť a čo sa bude robiť,“ hovorí bývalá splnomocnenkyňa vlády pre Rómov Klára Orgovánová. Až do roku 2007, keď ju vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru odvolal, projekt zosúlaďovala.

Brusel Slovensko podporil 200 miliónmi eur, ktoré sa sústredili na ministerstvách školstva, práce, zdravotníctva či výstavby. Od roku 2007 sa však mechanizmus akoby zasekol, peniaze sa prečerpali cez viaceré nadivoko pootvárané výzvy, veľká časť na projekty, ktoré s osadami súviseli minimálne.

Čítajte viac

Ján Glovičko

© SME/Petit Press 2012
Článok uverejnil denník SME 24. 2. 2012 v rubrike Spravodajstvo na str. 5 a portál Sme.sk 23. 2. 2012 o 19:48 v rubrike Voľby 2012.