Archív

Diskriminačné správanie alebo ČO SA DEJE?

Diskriminačné správanie môže mať viacero foriem, ktoré sú opísané v antidiskriminačnom zákone:

Priama diskriminácia

K priamej diskriminácii z dôvodu pohlavia/rodu dochádza, ak sú niekomu upierané práva len preto, že je muž alebo žena. Môže to byť uprednostňovanie mužov vo vedúcich funkciách alebo v rozvodovom konaní prisudzovanie detí prevažne ženám.

Nepriama diskriminácia

Môže to byť nejaký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo aj zaužívaný postup, ktorý bez objektívnej príčiny znevýhodňuje nejakého človeka alebo určitú skupinu ľudí, hoci na prvý pohľad nie je proti nikomu namierený. Ak napríklad firma poskytuje školenia a iné výhody len tým, ktorí pracujú na plný úväzok, navonok sa zdá, že tento postup nie je diskriminačný. V praxi však na polovičný úväzok pracujú takmer výlučne ženy (napríklad aj preto, aby sa starali o deti alebo iných členov rodiny), preto hovoríme o nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia. Rovnako nepriamou diskrimináciou z dôvodu pohlavia je nerovnaké odmeňovanie žien za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty a znemožňovanie ich kvalifikačného postupu prostredníctvom zdanlivo neutrálnych predpisov.

Obťažovanie

Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je jednou z foriem diskriminácie aj obťažovanie. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď niekto s človekom zaobchádza nepríjemne, urážlivo, ponižujúco, lebo má nad ním moc alebo právomoci rozhodnúť o veciach dôležitých pre jeho život. Príkladom môžu byť sexistické poznámky, urážlivé vtipy, popiskovanie či dotyky, ktoré sú konkrétnemu človeku nepríjemné a pociťuje ich ako ponižujúce. Môže ísť o vedúceho, ktorý pravidelne dáva svojej podriadenej návrhy, aj napriek tomu, že ona si to neželá. Správanie zapríčinené rodovými stereotypmi, predsudkami a netoleranciou tak prechádza do jednej z foriem diskriminácie.

Pokyn a nabádanie na diskrimináciu; neoprávnený postih

Zákon postihuje aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Je teda protiprávne niekomu prikazovať, aby iného človeka diskriminoval alebo ho/ju na takéto správanie nahovárať. Takisto zákon chráni pred neoprávneným postihom (potrestaním) toho/tej, kto sa sťažuje na diskrimináciu na kompetentných miestach alebo sa obráti na súd so žalobou, prípadne svedčí v prospech niekoho, kto bol diskriminovaný. Ak by sa teda pracovníčky zastala jej kolegyňa a dosvedčila by na súde, že s ňou zaobchádzali v práci diskriminačne, prípadne, že ju vedúci obťažoval, a za to by jej napríklad znížili prémie, ide zo strany firmy opäť o protiprávne konanie zakázané antidiskriminačným zákonom.

Sexizmus

Označuje diskrimináciu na základe pohlavia, čiže v praxi ide najmä o rôzne znevýhodnenia žien na základe ich príslušnosti k ženskému rodu, ako aj formy, akými muži vykonávajú svoju moc voči ženám. Takéto správanie znevažuje ženy alebo dievčatá, prípadne vedie k nerovnovážnemu zobrazovaniu mužov a žien v spoločnosti, a teda potvrdzovaniu ich nerovnovážneho postavenia. Poznáme benevolentný (láskavý, zhovievavý, podporný) a hostilný (nepriateľský, zlostný, hnevlivý) sexizmus. V prvom prípade ide o rôzne láskavosti voči ženám, ktoré vyzerajú navonok ako galantnosť, ale v skutočnosti vychádzajú z predsudkov o ženách ako o slabšom pohlaví, ktoré treba chrániť. Hostilný sexizmus sa prejavuje otvorene aj navonok, ide napríklad o zosmiešňovanie a urážanie žien.

Všeobecne platí, že aj napriek tomu, že príslušnosť k pohlaviu je hneď zrejmá, fakt, že sa diskriminuje, zostáva skrytý, pretože rodové stereotypy, v ktorých žijeme, sa navonok javia ako prirodzené a dané, a preto ten/tá, ktorý/ktorá diskriminuje, si svoje konanie často ani neuvedomuje, prípadne si ho nespája s diskrimináciou.