Archív

História diskriminácie alebo PREČO A KOMU SA TO DEJE?

História diskriminácie z dôvodu pohlavia/rodu má hlboké korene. Opäť platí, že prvotným dôvodom pre tento jav je, že niekto má moc nad iným človekom, resp. skupinou ľudí. Ženy boli (a ešte stále sú) považované za menejcenné v prvom rade pre ich fyzickú konštrukciu (biologické hľadisko), ale aj pre domnelé či vychované vlastnosti (spoločenské a kultúrne hľadisko). To, že nedisponovali ekonomickou nezávislosťou a boli odsúvané do privátnych sfér, spôsobilo, že dodnes sa ženy považujú v prvom rade za matky, manželky a opatrovateľky. V neposlednom rade k tomu prispieva aj mýtus krásy, ktorý kladie na ženy neraz nesplniteľné nároky a núti ich venovať veľa času a energie svojmu zovňajšku.

Zopár príkladov z dejín Európy a „zvyšku sveta“ – história feminizmu

Na to, že ženy sú rovnocenné s mužmi a mali by mať rovnaké práva i povinnosti, byť rovnako viditeľné vo verejnej sfére a mať rovnakú moc sa pokúšali upozorniť viaceré ženy a muži už v 18. a 19. storočí. Ľudia ako Mary Wollstonecraftová, Olympe de Gougesová, sufražetky, Stuart Mill, Rosa Mayrederová, Elena Maróthy-Šoltésová, Hana Gregorová a ďalšie a ďalší kritizovali situáciu žien a poukazovali na to, že tradičná a „prirodzená“ rola ženy je v podstate len sociálnym konštruktom. Ich cieľom bolo, aby ženy mali prístup k vzdelaniu a volebnému právu. Hovoríme preto o prvej vlne feminizmu, ktorá bola úspešná v rôznych krajinách v rôznom období. Kým v Československu získali ženy volebné v roku 1919, vo Švajčiarsku to bolo napríklad až v roku 1971.

Druhá vlna feminizmu, ktorá sa v USA začala v 60. rokoch a v západnej Európe v 70. rokoch minulého storočia, sa spočiatku sústreďovala na prístup žien k platenej práci, na reprodukčné a sexuálne práva a zdravie. Neskôr sa spektrum tém stále viac rozširovalo: násilie páchané na ženách a deťoch (osobitne problematika sexualizovaného násilia), nedostatočná reprezentácia žien na všetkých úrovniach rozhodovania v spoločnosti, dominancia „mužského“ pohľadu a neviditeľnosť žien vo vede, výskume a vzdelávaní a ďalšie. (www.ruzovyamodrysvet.sk)

Sexuálne a reprodukčné práva žien

Na sexuálne a reprodukčné práva žien mali po dlhé obdobia vplyv spoločenská a kultúrna situácia, vplyv cirkví a to, že ženy sa nemohli slobodne rozhodovať o svojom tele a o tom, kedy a koľko detí chcú mať. V krajinách, kde má cirkev veľký vplyv dochádzalo a dochádza k porušovaniu práv žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (zákaz interrupcií, nedostatočný prístup žien k antikoncepcii).

Mýtus krásy

Mýtus krásy je ďalším fenoménom, ktorý ovplyvňuje správanie sa žien. Dnešná doba potvrdzuje, že mýtus krásy ma negatívne až zdravie ohrozujúce dôsledky, keď môžeme vnímať množstvo mladých dievčat a žien, ktoré v snahe podobať sa mediálne známym osobnostiam (modelky, herečky atď.), podstupujú drastické diéty, prípadne plastické operácie. Zároveň je celosvetovo nastavený trend mladosti a každý/každá, kto nie je mladý/á a krásny/a sa považuje za menej úspešného/menej úspešnú, resp. vnútorné kvality a schopnosti sú menej dôležité ako zovňajšok.

Naomi Wolf píše: Mýtus krásy nám navráva, že kvalita zvaná “krása” objektívne a univerzálne existuje. Ženy ju musia chcieť stelesňovať a muži musia chcieť vlastniť ženy, ktoré ju stelesňujú. Toto stelesňovanie je imperatívom pre ženy, a nie pre mužov.

Je to stav nevyhnutný a prirodzený, pretože je daný biológiou, sexualitou a evolúciou: Silní muži bojujú o krásne ženy a krásne ženy sú úspešnejšie v reprodukcii. Krása žien musí korelovať s ich plodnosťou, a keďže tento systém je založený na sexuálnom výbere, je nevyhnutný a nemenný. Nič z toho nie je pravda.