Archív

Spôsoby diskriminácie alebo AKO SA TO DEJE?

Diskriminácia prostredníctvom aktívnej činnosti

Diskriminovať môže štát alebo súkromná či právnická osoba tým, že urobia konkrétne kroky, ktoré znevýhodňujú človeka preto, akého je pohlavia. Ak zamestnávateľ/zamestnávateľka neprijme do zamestnania uchádzačku len preto, že je žena, svojím konaním sa dopúšťa diskriminácie. Ak do baru majú ženy vstup zdarma a muži musia platiť, ide o diskrimináciu, pretože sa so ženami a s mužmi nezaobchádza rovnako.

Diskriminácia prostredníctvom nečinnosti

Štát alebo iné subjekty však môžu diskriminovať aj svojou nečinnosťou. Ak napríklad štátne orgány nezasahujú vtedy, keď treba ochrániť práva či slobody svojich občanov a občianok (v prípade diskriminácie žien ide, paradoxne, o diskrimináciu majority), svojou pasivitou sa takisto dopúšťajú diskriminácie.

Diskriminácia prostredníctvom jazyka a médií

Masovokomunikačné prostriedky a jazyk sú účinnými nástrojmi na upevňovanie rodových stereotypov a napomáhajú diskriminácii na základe pohlavia/rodu.
Mediálna sféra je veľmi silná a obrazy žien a mužov, ktoré umelo vytvára, pôsobia na väčšinu obyvateľstva. Reklama patrí k činiteľom, ktoré vytvárajú spoločenské normy. Ak sa napríklad ženy objavujú pravidelne alebo výlučne v domácnosti, pri upratovaní a pri starostlivosti o deti a manžela, posilňuje sa tým dojem, že ženy patria do domácnosti. Tak sa oslabuje ich pozícia na pracovnom trhu, pretože zamestnávatelia a zmaestnávateľky podvedome tiež vidia domácnosť ako primárnu sféru ženskej sebarealizácie.

Výskumy zistili, že pri zobrazovaní žien na pracovisku sa klade dôraz na perfektný zovňajšok prípadne na sexepíl – dokonalá postava, dlhé nohy v minisukni, bohatá hriva vlasov; ženské postavy v reklame sa nebavia o odborných záležitostiach (financie, výpočtová technika a pod.), ale chvália laky na vlasy a popíjajú kávu.

Diskriminácia prostredníctvom jazyka napríklad znamená, že aj v prípade, keď sa hovorí o mužoch a o ženách naraz, používa sa na to označenie v mužskom rode (napr. v školách sa často stáva, že v triede je 25 študentiek a 5 študenti a aj tak oslovenie k nim je takmer vždy „milí študenti“). Existuje však aj veľa prípadov, kedy sa ženy (často samy) označujú mužskými tvarmi (napr. Anna Veselá, zubný lekár).