Archív

Diskriminačné správanie alebo ČO SA DEJE?

Diskriminačné správanie môže mať viacero foriem, ktoré sú opísané v antidiskriminačnom zákone:

Priama diskriminácia

K priamej diskriminácii z dôvodu rasovej, národnostnej či etnickej príslušnosti dochádza, keď niekto s človekom zaobchádza menej priaznivo len pre jeho rasový, národnostný či etnický pôvod. Mohol by to byť napríklad majiteľ/majiteľka kúpaliska, ktorý/ktorá odmietne vpustiť do areálu návštevníkov a návštevníčky tmavej farby pleti, alebo čašník/čašníčka, ktorý/ktorá odmietne obslúžiť hostí a hosťky maďarskej národnosti.

Nepriama diskriminácia

Môže to byť nejaký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo aj zaužívaný postup, ktorý bez objektívnej príčiny znevýhodňuje nejakého človeka alebo určitú skupinu ľudí, hoci na prvý pohľad nie je proti nikomu namierený. Môže to byť napríklad zásada zaraďovania detí do tried podľa abecedy, uplatňovaná v niektorých školách v obciach s vysokým percentom rómskeho etnika. Navonok ide o neutrálny predpis, avšak v skutočnosti vyúsťuje do rozdeľovania rómskych a nerómskych tried, pretože veľa rómskych detí má rovnaké priezvisko. Podobne môžu byť príkladom nepriamej diskriminácie aj vstupné testy do prvej triedy, zostavované tak, že deti rómskeho pôvodu im nerozumejú kvôli odlišným kultúrnym symbolom, ktoré používajú. Tým pádom je väčšina rómskych detí odsúvaná už v prvej triede do špeciálnych škôl.

Obťažovanie

Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je jednou z foriem diskriminácie aj obťažovanie. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď niekto s človekom zaobchádza nepríjemne, urážlivo, ponižujúco, lebo má nad ním moc alebo právomoci rozhodnúť o veciach dôležitých pre jeho život. Príkladom môže byť ponižujúce zaobchádzanie spolupracovníčok s rómskou kolegyňou, jej verejné obviňovanie z drobných krádeží, odmietanie zdieľania spoločnej skrinky či stola, ohováranie pred nadriadenými ap. Správanie zapríčinené predsudkami a netoleranciou tak prechádza do jednej z foriem diskriminácie.

Pokyn a nabádanie na diskrimináciu;neoprávnený postih

Zákon postihuje aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Je teda protiprávne niekomu prikazovať, aby iného diskriminoval, alebo ho na takéto správanie nahovárať. Takisto zákon chráni pred neoprávneným postihom (potrestaním) toho/tú, kto sa sťažuje na diskrimináciu na kompetentných miestach alebo sa obráti na súd so žalobou, prípadne svedčí v prospech niekoho, kto bol diskriminovaný/á. Ak by sa teda rómskej pracovníčky zastal nerómsky kolega/nerómska kolegyňa a dosvedčil/a by na súde, že s ňou zaobchádzali v práci diskriminačne, a za to by mu/jej napríklad znížili prémie, ide zo strany firmy opäť o protiprávne konanie zakázané antidiskriminačným zákonom.

Všeobecne však v demokratických krajinách platí, že príslušnosť k národnosti či etniku je dobrovoľná a je to súkromná vec každého človeka. Nezáleží teda na tom, akej národnosti sú vaši rodičia, môžete aj nemusíte sa hlásiť k tej istej. Je to asi zapríčinené dlhou a smutnou históriou diskriminácie a genocídy na rasovom a etnickom princípe, že dnes ide zákaz diskriminácie tak ďaleko, že štát alebo iné verejné či súkromné inštitúcie sa nemajú právo pýtať človeka na národnosť. Vychádza sa pritom z princípu, že keďže je zakázané diskriminovať, je zakázané aj zisťovať o ľuďoch, akej sú národnosti. Nemôže to byť v občianskych preukazoch, dotazníkoch pre uchádzačov o zamestnanie, prihláškach na vysokú školu, ani v zoznamoch klientov súkromných firiem. Národnosť môžu od vás chcieť vyplniť dobrovoľne nejaké úrady či organizácie pri spracovávaní anonymných štatistík.