Archív

Spôsoby diskriminácie alebo AKO SA TO DEJE?

Všeobecne platí, že diskriminácia je každé neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré je pre osobu/osoby, ktorej/ktorých sa týka, nepriaznivé.

Najvýraznejším prejavom diskriminácie gejov a lesieb na Slovensku, odhliadnuc od mnohých nenávistných výrokov na vládnej či parlamentnej pôde a prejavov diskriminácie v rôznych prostrediach, je nemožnosť dôslednej a úplnej rovnoprávnosti vzťahov všetkých párov, ktoré stoja o inštitucionalizáciu – t.j. o uzatvorenie zmluvy so štátom prostredníctvom manželstva alebo životného partnerstva.

Emocionálny rozmer inštitucionalizovaných vzťahov – láska, romantika, sexualita, túžba zdieľať svoje životy – to všetko sa netýka obsahu tejto zmluvy, resp. iba ako prvoplánový dôvod na jej uzatvorenie. Podstata tkvie v exaktnom definovaní práv a povinností zúčastnených strán tak, aby boli pre všetkých rovnako nastavené a rovnako záväzné: pre dvojice, štát i presne vymedzené tretie osoby.

Pod prizmou spravodlivého chápania rovnice občania rovná sa štát, štát rovná sa občania, je zo strany štátu nespravodlivé dosadzovať do tejto rovnice iné premenné a slovo občania nahrádzať kategóriami zo slovníka iného ako čiste formálne právneho, ktoré s príslušnosťou k štátu a občianstvu nemajú nič spoločné. A pri gejoch a lesbách sa práve toto deje: podľa správania sa štátu a práv, ktoré skupinám obyvateľstva štát (ne)priznáva, môžeme tvrdiť, že heterosexuáli rovná sa občania a neheterosexuáli nerovná sa občania, hoci sa ako občania sa obe skupiny správajú rovnako.

Správa o diskriminácii lesbických žien, gejov, bisexuálov a bisexuálok na Slovensku z roku 2002 (Q-Archiv, Ganymedes, Altera) uvádza:

  • sexuálnu orientáciu skrýva pred obidvoma rodičmi takmer polovica výskumného súboru – 46 %. U ďalších 14 % respondentov je o sexuálnej orientácii svojho dieťaťa informovaný len jeden z rodičov.
  • 15 % respondentov, t. j. každý šiesty až siedmy gej, lesba alebo bisexuál bol obeťou minimálne jedného násilného fyzického útoku kvôli sexuálnej orientácii.
  • každý druhý gej, lesba alebo bisexuál (43 %) uvádza, že bol niekedy vo svojom živote obeťou obťažovania.
  • 15 % respondentov necíti potrebu skrývať na verejnosti otvorené prejavy voči svojej partnerke alebo partnerovi. 50 % respondentov cíti potrebu skrývať svoju sexuálnu orientáciu na verejnosti vždy a ďalších 35 % niekedy.
  • 54 % opýtaných sa vyhýba povedať o svojej sexuálnej orientácii ľuďom, ktorí nie sú ich priatelia a príbuzní. Ďalších 33 % uviedlo, že niekedy, a len 13 % respondentov nemá potrebu skrývať pred inými ľuďmi svoju sexuálnu orientáciu.
  • 3 % z odpovedajúcich uvádza, že im niekedy bolo odmietnuté pracovné miesto z dôvodu sexuálnej orientácie a ďalších 7 % respondentov má také podozrenie. Postup alebo povýšenie z dôvodu sexuálnej orientácie bolo odmietnuté 4 % respondentov. Varovaniu o prepusteníalebo zbavení funkcie muselo čeliť 7 % respondentov. Celých 6 % respondentov bolo z dôvodu sexuálnej orientácie prepustených, zbavených funkcie alebo donútených odísť zo zamestnania.
  • Obťažovaniu v zamestnaní muselo čeliť 26 % opýtaných.
  • Potrebu skrývať alebo mlčať o sexuálnej orientácii vo všetkých zamestnaniach má až 55 % respondentov.
  • 30 % všetkých respondentov zažíva diskrimináciu priamo v rodine.
  • 76 % respondentov uvádza možnosť emigrácie. Z nich 77 % uvádza ako rozhodujúci faktor pri tomto uvažovaní stupeň diskriminácie z dôvodu homosexuálnej orientácie.

Výskumný súbor tvorilo spolu 251 respondentov, z toho 87 žien (35 %) a 164 mužov (65 %). Z celkového počtu mužov sa ako gej identifikovalo 82 % a 18 % sa identifikovalo ako bisexuál. Čo sa týka ženskej časti výskumného súboru, 70 % sa identifikovalo ako lesba a 30 % ako bisexuálka.

Všetky informácie o výskume a jeho výsledkoch nájdete na webovej stránke realizátora výskumu – Q-Archívu.