Archív

Prípady alebo ČO SA STALO?

V tejto časti uvádzame prípady zo života, ktoré ilustrujú diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia. Prípady nemusia vždy presne zodpovedať reálnym kauzám, ktoré mali súdnu dohru. Ak im aj zodpovedajú, môžu byť pre názornosť zjednodušené. Ani v týchto súdnych prípadoch však diskriminácia nebola vždy úspešne preukázaná či súdom potvrdená. Všetky prípady – či už tie, ktoré rozhodovali súdy, alebo tie, ktoré nikdy neprekročili prah súdnych siení, sú však dobrými príkladmi na zamyslenie a úvahy o rôznych stránkach diskriminácie. Skutočné súdne prípady s presným opisom skutkového stavu a rozsudkami nájdete v časti Judikatúra.

Dostupnosť vlakovej dopravy

Používateľke či používateľovi invalidného vozíka, ktorá/ktorý potrebuje cestovať vlakom, je to umožnené iba v rýchlikoch, ktoré sú vybavené zdvíhacími plošinami. Aj tu sa však stáva, že personál nie je dostatočne zaškolený na obsluhu tohto zariadenia. Obyčajné osobné vlaky nie sú vybavené plošinami. Nie všetky vlakové stanice majú urobený bezbariérový prístup. Preto je veľmi ťažké pre osobu so zdravotným postihnutím naplánovať si cestu vlakom z a do menších miest.

Cestovanie s asistenčným resp. vodiacim psom

Občanovi/občianke so zrakovým postihnutím, sluchovým postihnutím alebo obmedzenou mobilitou povedia, že si do dopravného prostriedku (vlaku, alebo autobusu, či dokonca taxíka) nemôže zobrať svojho asistenčného psa.

Odlíšenie zdravotného postihnutia a choroby vo svetle možnej diskriminácie

Pani N. pracovala pre firmu, ktorá sa špecializuje na spoločné stravovanie. Z dôvodu choroby bola uznaná za práceneschopnú, takže nemohla niekoľko mesiacov znovu nastúpiť do práce. Asi o pol roka jej zamestnávateľ oznámil, že ju prepúšťa zo zamestnania bez uvedenia dôvodu. Avšak keďže uznal nezákonnosť tohto prepustenia, ponúkol jej náhradu škody. Pani N. podala žalobu proti tejto firme. Namietala, že jej prepustenie zo zamestnania bolo neplatné z dôvodu nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie. Španielske súdy sa spýtali na názor Európskeho súdneho dvora, ktorý povedal, že “zdravotné postihnutie“ sa má chápať podľa európskeho práva tak, že sa ním myslí obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré bráni účasti dotknutej osoby na profesijnom živote.

Na osobu, ktorá bola prepustená zamestnávateľom výlučne iba z dôvodu choroby, sa nevzťahuje európske právo s cieľom boja proti diskriminácii založenej na zdravotnom postihnutí. V takomto prípade teda nemôže ísť o diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia.

Pojmy „choroba“ a „zdravotné postihnutie“ nemožno zamieňať. Smernica 2000/78 uvádza, že dôležitú rolu v boji proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia predstavuje stanovenie opatrení na prispôsobenie pracoviska potrebám ľudí so zdravotným postihnutím. Súdny dvor zdôrazňuje, že ide o prípady, keď je účasť na profesijnom živote narušená dlhodobo. Na to, aby sa mohol v súvislosti s konkrétnym prípadom používať pojem “zdravotné postihnutie” musí byť pravdepodobné, že ide o dlhodobé obmedzenie v profesijnom živote človeka.

Na druhej strane, táto smernica nevyžaduje zamestnanie, postup v zamestnaní, zachovanie pracovného pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca/jednotlivkyne, ktorý/ktorá nie je kompetentný/kompetentná, schopný/schopná alebo k dispozícii, aby vykonával/a podstatné funkcie dotknutého pracovného miesta.

Prípad Sonia Chacón Navas proti Eurest Colectividades SA, 2006

Zákaz neľudského zaobchádzania

Pani P. bola zadržaná v cele predbežného zadržania a neskôr vo vyšetrovacej väzbe. Trpela chorobou, ktorá ju pripútavala na invalidný vozík. Takmer dva týždne bola držaná v priestoroch, ktoré neboli prispôsobené pre osobu telesným postihnutím. Bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci boli umiestnené príliš vysoko, umývadlo a toaleta boli skonštruované tak, že na ne z vozíka nedosiahla a nebola schopná uskutočniť základné hygienické úkony. Posteľ bola príliš tvrdá a nevhodná pre osobu, ktorej pre slabú pohyblivosť hrozia preležaniny. Personál sa snažil pani P. poskytnúť pomoc, avšak pre nedostatočné vybavenie jej pobyt v daných podmienkach významne zhoršil jej zdravotný stav.

Aj keď nešlo zo strany úradov či štátu o zámerné mučenie, dané podmienky, ktoré boli pre zdravého človeka veľmi uspokojivé, boli pre osobu s postihnutím natoľko kruté, že ich Európsky súd pre ľudské práva klasifikoval ako neľudské zaobchádzanie a priznal pani M. porušenie jej ľudských práv.

Diskriminácia osoby so zdravotným postihnutím v súdnom konaní

Pán K. Sa stal obeťou autonehody, v dôsledku ktorej čiastočne ochrnul a zostal pripútaný na invalidný vozík. Zároveň mal trvalé vážne poškodenia organizmu, ktoré obmedzovali jeho schopnosť pracovať a pohybovať sa vonku. V súdnom procese o odškodné, ktorý viedol proti vodičovi, ktorý nehodu spôsobil, dochádzalo k dlhým prieťahom z dôvodu taktiky obhajcu druhej strany (neprítomnosť na pojednávaní, rôzne procesné obštrukcie). Na druhej strane, pán K. sa pojednávaní zúčastňoval, hoci to pre neho znamenalo veľkú zdravotnú a organizačnú záťaž. Neskôr však pán K. dlhodobo ochorel (táto choroba priamo súvisela s jeho postihnutím a nehodou) a nemohol sa zúčastňovať pojednávaní. Súd k tejto skutočnosti neprihliadol, neodložil pojednávania, nevypočul pána K. a rozhodol v jeho neprítomnosti. V rozhodnutí zamietol žiadosť o odškodné. Pán K. si myslí, že súd ho v danom prípade diskriminoval, pretože neprihliadol na jeho zdravotný stav, ktorý navyše preukázateľne priamo súvisel s predmetom súdneho sporu.