Archív

Prostredia diskriminácie alebo KDE SA TO DEJE?

V zamestnaní a v povolaní:

Okrem už spomínaného znevýhodnenia pri prístupe k zamestnaniu, diskrimináciou môže byť napríklad aj nevytvorenie adekvátnych pracovných podmienok. Príkladom môže byť programátor/programátorka s telesným postihnutím na vozíku, ktorému/ktorej zamestnávateľ/zamestnávateľka neumožnil/a prácu doma a nútil/a ho/ju denne dochádzať do práce, kde nebol vytvorený bezbariérový prístup. Zámerom bolo donútiť tohto zamestnanca/túto zamestnankyňu, aby sám/sama podal/podala výpoveď, keďže na jeho/jej miesto čakal/čakala protekčný uchádzač/protekčná uchádzačka.

V zdravotníctve:

Odmietnutie zo strany zdravotnej poisťovne hradiť určité druhy zákrokov pre „nevyliečiteľne chorých“ ľudí. Ako iný príklad možno uviesť zarážajúce množstvo fyzických bariér v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, kde nemôžu slobodne vstúpiť ľudia s invalidným vozíkom, ale ani mamičky s detským kočiarom, či ľudia používajúci barle apod. Návšteva u lekára/lekárky prebieha často za účasti tlmočníka/tlmočníčky, sprievodcu/sprievodkyne alebo osobného asistenta/osobnej asistentky, pritom sa často stáva, že lekár/lekárka sa obracia s otázkami a komunikuje výhradne so sprievodcom/sprievodkyňou a o osobe s postihnutím sa v jej prítomnosti vyjadruje v tretej osobe.

V sociálnej oblasti:

Prehliadanie problémov porušovania ľudských práv ľudí v ústavnej starostlivosti zo strany štátnych orgánov (pozri vyššie).

V oblasti poskytovania tovarov a služieb:

Bankomaty, ktoré sú nainštalované príliš vysoko a takto k nim nemajú prístup používatelia a používateľky invalidných vozíkov alebo bankomaty, ktoré obsahujú iba dotykové obrazovky a nemôžu byť teda používané ľuďmi so zrakovým postihnutím; uličky v obchodoch, ktoré sú príliš úzke pre používateľov a používateľky invalidných vozíkov; diaľkové ovládače k televíznym prijímačom alebo video prehrávačom s malými tlačidlami, ktoré vyžadujú jemnú motoriku; faktúry, ktoré prichádzajú s drobným textom na opačnej strane, kde sú uvedené pokyny pre zákazníkov a zákazníčky, ako môžu faktúru reklamovať, apod.

Mimoriadne relevantným príkladom v dnešnej informačnej spoločnosti je návrh webovej stránky. Prístup k internetu môže byť mimoriadne prospešný pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí chcú využívať výhody elektronického nákupu a bankovníctva, mať prístup k informáciám z cestovných poriadkov, športovým výsledkom, správam, televíznym a rádiovým programom atď. Nanešťastie aj v prípadoch, kedy majú ľudia s postihnutím kompenzačné pomôcky, ktoré im umožňujú používanie počítača, často sa stretávajú s problémom neprístupných webových stránok. Nevidiaci/nevidiace a slabozrakí/slabozraké jednotlivci/jednotlivkyne sa spoliehajú na webové stránky s dobrým kódovaním umožňujúcim používanie technológií, ktoré pre nich/ne nahlas prečítajú obsah obrazovky alebo zmenu druhu písma alebo farby pozadia alebo prečítanie si textu nahrádzajúceho obrázky, ktoré nemôžu vidieť. Ak použité kódovanie nespĺňa potrebný štandard, webová stránka sa stane pre osoby so zdravotným postihnutím neprístupnou.

V oblasti služieb je jednou z príčin neprístupnosť budov (reštaurácie, múzeá, obchody), avšak rovnako problematické sú aj politiky starostlivosti o zákazníkov a zákazníčky, ktoré neberú do úvahy potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Napríklad majiteľ/majiteľka reštaurácie, ktorý/ktorá ako všeobecné pravidlo zakáže vstup so zvieraťom, vytvorí ťažkú pozíciu pre personál aj zákazníkov a zákazníčky so zdravotným postihnutím, ak neuvedie, že asistenčné psy sú výnimkou a vstup s nimi je povolený.

V tejto oblasti je mimoriadne dôležité pravidlo „automatickej“ povinnosti štátu, zamestnávateľov/zamestnávateliek, poskytovateľov/poskytovateliek služieb a iných, vykonať primerané úpravy (ktorá existuje napríklad vo Veľkej Británii podľa zákona o zákaze diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia), keďže požaduje odstránenie bariér ako preventívne opatrenie na zamedzenie diskriminácie.

Na úrade:

Bezbariérový prístup do verejných inštitúcií na Slovensku ani zďaleka nie je pravidlom. Navyše, veľakrát hoci budova zdanlivo spĺňa daný štandard, v praxi bezbariérový prístup neexistuje. Príkladom môže byť nainštalovanie k vchodu do mestského úradu zdvíhacej plošiny pre ľudí používajúcich vozík, ktorá väčšinu času nefunguje, alebo výťahu, ktorého rozmery neumožňujú transport invalidného vozíka, apod. Problémom sú tiež tlačivá, ktoré nie sú prispôsobené pre ľudí s problémami zraku. Často sa tiež možno stretnúť s neúctivým a ponižujúcim zaobchádzaním zo strany úradníkov či úradníčok, najmä ak ide o osoby s mentálnym postihnutím (napr. automatické tykanie, zlomyseľné narážky apod.). Takéto správanie už možno nazvať obťažovaním.

V prístupe k vzdelaniu:

Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí sa chcú vzdelávať v prostredí spolu s ľuďmi bez zdravotného postihnutia často narážajú na diskrimináciu zo strany inštitúcií poskytujúcich vzdelávanie, ako aj zo strany ich spolužiakov a spolužiačok bez zdravotného postihnutia. Výsledkom je, že nemôžu plne rozvinúť svoje schopnosti, dosahujú nižší stupeň vzdelania a následne sú znevýhodnení na trhu práce. Antidiskriminačné zákonodarstvo požaduje od vzdelávacích inštitúcií, aby poskytli potrebné pomôcky a vykonali primerané úpravy tak, aby umožnili ľuďom so zdravotným postihnutím vzdelávať sa v takomto prostredí tam, kde majú na to schopnosti. Príklady:

  • nedostupnosť tlmočenia do znakovej reči pre študentov a študentky s postihnutím sluchu počas prednášok alebo vzdelávacích programov,
  • nedostupnosť alebo chýbajúca podpora pre osoby s mentálnym postihnutím pri neakademických činnostiach, na ktorých sa zúčastňujú všetci študenti a študentky,
  • neprístupnosť školských priestorov pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú vozík.

Problémom je takisto aj nedostatočná pozornosť venovaná zo strany štátu integrovanému (spoločnému pre ľudí s postihnutím aj bez neho) vzdelávaniu na všetkých úrovniach, ktoré pomáha nielen ľuďom s postihnutím, ale aj zdravým ľuďom, ktorých učí tolerancii a prijímaniu inakosti a rešpektovaniu dôstojnosti iných.

Na polícii, na súde:

Neúčinná právna ochrana proti porušovaniu práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím, osobitne s postihnutím mentálnym a psychickým, ako aj ľudí v ústavnej starostlivosti či odkázaných na pomoc príslušníkov svojej rodiny.

V rôznych iných situáciách:

Napr. v prístupnosti k doprave. Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím sú odkázaní na verejnú dopravu. Napriek tomu však narážajú na mnohé bariéry, ako sú napríklad neprístupné autobusy alebo stanice, nedostatočne počuteľné hlásenia a slabé označenie. Pre používateľa či používateľku invalidného vozíka sa identifikácia bezbariérových staníc a zmena medzi rôznymi druhmi dopravy často mení na logistickú nočnú moru.